Japonec Takuja Haneda za tie roky nasával Slovensko so všetkým dobrým i zlým. Vianoce a Veľká noc – a tradície s nimi spojené – sú vraj jedno z najlepších.
„Nezabudnuteľné zážitky. Japonci sú budhisti, Vianoce vnímajú skôr ako veľkú atrakciu, o Veľkej noci vedia máločo. Duchovné prežívanie týchto sviatkov sa mi vždy veľmi páčilo,“ spomína rodák z Tokia, ktorý na olympiáde v Riu de Janeiro vybojoval bronzovú medailu.
Na to, koľkokrát bol na Slovensku počas Veľkej noci, si už nespomína. „Nie veľa, asi iba párkrát – začiatkom apríla mám v Japonsku nominačné preteky. Ale tento váš sviatok je tak špecifický, že stačí ho zažiť raz a človek si ho zapamätá,“ vraví.
Haneda má na mysli predovšetkým pondelkové tradície. „Celé sa mi to zdalo smiešne. Vidieť toľko mokrých chlapov, to sa len tak nevidí,“ spomína.
Chlapov?
Vážne?
„Bože, čo to rozprávam,“ zháči sa. „Samozrejme, že baby. Veľmi pekná tradícia. Celkovo mám rád slovenské zvyky,“ opraví sa.
Všetko, čo sa vo vašom živote udeje po prvýkrát, spravidla zanechá najsilnejší dojem. Pochopiteľne, že aj pre 32-ročného Japonca to bol prvý slovenský Veľkonočný pondelok.
„To preto, že som nevedel, čo sa deje. Keď som zbadal šibačov a oblievačov – a to, čo vystrájajú – nemohol som veriť vlastným očiam. Bola to ohromná zábava,“ povie.
Nie každý chlap však obľubuje tento dlhoročný folklór. Haneda sa k nemu vtedy nemal, všetko sledoval iba z diaľky. „Nie, nie, síce sa mi to páči, ale s korbáčom a vedrom vody som Slovenky zatiaľ nenaháňal. Asi som spravil chybu. Raz sa mi to možno podarí,“ pousmeje sa.
A čo Japonky? Iný kraj, iný mrav – ako by zareagovali na litre studenej vody?
„Spočiatku by sa len nechápavo pozerali, ale ktovie, možno by si nakoniec zvykli. Japonci zrejme vyzerajú, že s nimi nie je príliš veľká zábava, ale opak je pravdou. Máme radi humor. Akceptovali by sme aj poriadnu oblievačku,“ dodáva na margo veľkonočných tradícií.
Vodný slalomár mal v apríli pricestovať na Slovensko a ladiť formu na olympiádu v Tokiu. Koronavírus však všetky plány zmenil. Hry tento rok nebudú a jeho cesta na Liptov by sa najskôr skončila na niektorom z hraničných priechodov.
„Veru, pred pár dňami som telefonoval s trénerom Milanom Kubáňom a vraveli sme si, že tento rok sa možno ani neuvidíme. Boli sme z toho obaja takí nijakí. Hádam sa nakoniec tento čierny scenár nenaplní,“ povie.
Tak ako na Slovensku, aj v Japonsku sa život vykoľajil. Haneda trénuje v obmedzených podmienkach. Olympijský kanál s divokou vody je zatvorený, loďku vraj prevetral iba na rieke.
„Pred dvomi týždňami sa všetci tvárili, že sa nič nedeje. Ľudia nemali strach, ale to sa teraz zmenilo,“ prezradí na záver.