Tak prezentuje centralizáciu kategórie C1 žien šéf trénerskej rady Slovenskej kanoistiky Róbert Orokocký. „Možno budú mať menej slobody, ale cieľ máme spoločný,“ vraví.
Prečo ste sa rozhodli centralizovať prípravu kanoistiek Emanuely Luknárovej, Moniky Škáchovej a Sone Stanovskej?
Hlavným dôvodom sú neuspokojivé výsledky. Kategóriu sme brali prioritnejšie ako zanikajúce deblkanoe. Investovali sme do nej, vytvorili sme širší tím a nakúpili sme mu materiál. S jediným cieľom – získať olympijskú miestenku do Tokia. Ešte to nie je stratené, ale šanca sa zmenšila.
Kde sa podľa vás stala chyba?
Tímom sme nechali slobodu, ale nevyužili ju. Prišli sme do štádia, keď tento model nie je ideálny, a tak budeme prípravu centralizovať.
Nechýba dievčatám kvalita po prechode z junioriek medzi seniorky?
Tento proces je vždy veľmi ťažký. Roky sme mali model mikrotímov, ktorý pri senioroch fungoval a prinášal úspechy. Aj teraz sme išli do toho rovnako. Absentovali však skúsenosti pretekárov aj ich trénerov. Starší tréneri vedeli naše know-how lepšie implementovať. Vieme, ako byť úspešní. Od roku 1996 potvrdzujeme, že sme vodnoslalomárska veľmoc. Mladší tréneri však akoby tieto informácie nebrali zo správneho konca. Majú svoje myšlienky aj ciele, ale nedokážu ich pretaviť do úspechov. Musíme do toho vstúpiť centralizovaním prípravy. Hoci sa to nepáči každému a narážame na odpor, máme právo zasiahnuť.
Tréner a otec Sone Stanovskej Miroslav v rozhovore pre Pravdu uviedol, že sa o centralizácii reprezentácie rozhodovalo na kolene a bez diskusie. Je to pravda?
Posledný deň finále majstrovstiev sveta v Seu – v nedeľu – sme mali prvé sedenie trénerskej rady. Rozšírili sme ju aj o ďalších, prizvali sme aj všetkých trénerov. Práve Miro Stanovský na nej nebol, Patrik Gajarský (tréner Luknárovej, pozn.) a Tomáš Mráz (kouč Škáchovej, pozn.) áno. Mali sme aj ďalšie stretnutia a tými sa to neskončilo. Nie je pravda, že sme to robili len-tak. Prebehla odborná diskusia.
Stanovský tvrdil, že kategória C1 žien nemá zastúpenie v trénerskej rade a nemôže rozhodovať o príprave a ďalších krokoch…
Mám na starosti trénerskú radu. Členov si vyberám ja a stojím si za nimi. Je tvorená dlhodobo úspešnými trénermi v seniorských kategóriách, zástupcom mládeže a športovým riaditeľom zväzu. Toto fórum nie je uzavreté, podľa tém si pozývame ďalších ľudí. Naše rozhodnutia musí ešte schváliť výkonný výbor, takže sa na konečnej verzii podieľa množstvo ľudí. (Ne)účasť na trénerskej rade však nemôže ovplyvniť výkon pretekárok.
Čiže nedostatočne napredovali?
Áno, ale chceme to napraviť. Radi by sme poupravili ich plány, aby sa vrátili do špičky. Dievčatá nezoslabli, len nezareagovali na rýchly progres súperov. Kedysi bola víťazná kanoistka na rovnakej trati o desať sekúnd pomalšia, ako kajakárka. Teraz je to päť. Slovenky zostali stáť na mieste. Chceme ich vrátiť späť – radami, centralizáciou aj väčšou kontrolou. Veríme, že to prinesie výsledky. Priestor na zlepšenie v tejto novej disciplíne je obrovský.
Ako si centralizáciu predstavujete? Predsa len, každé z dievčat je z iného kúta Slovenska…
Bude sa realizovať v Londýne. Všetky tri slovenské tímy prídu do dejiska májových ME v predstihu. Zaplatíme im vodu a budú sa pripravovať jednotne. Navyše, budeme dievčatá viac kontrolovať v rámci testovaní. Priznávam, trochu sme to zanedbali, tak sa k tomu vrátime. Chceme vedieť, v ktorých merateľných parametroch napredujú a kde stagnujú. Vieme, že posledné miestenky sa budú rozdávať v Londýne. Musíme sa tam nabifľovať každú vlnu. Všetko bude pod dohľadom supervízora.
Kto ním bude?
V hre sú viaceré mená, zatiaľ by som ich nerád konkretizoval.
Foto: SITA, Jana Birošová
Mikrotímy však väčšinou prinášali úspechy. Prečo ste sa rozhodli pre takýto radikálny krok?
Centralizovanie znie šialene. Pokiaľ však budeme musieť, budeme tlačiť na pílu. Tréneri ani pretekárky sa nemusia viac báť. Len budú viac pod kontrolou a ich kalendár prípravy navrhne zväz. Nadiktujeme im to, ale nepredpokladám, že sa ich a náš kalendár bude výrazne líšiť. Miro Stanovský síce kritizoval nedostatok pretekov. Tie a aj sústredenia si však plánovali oni.
Neznie to ako centralizácia v pravom zmysle slova…
To ani nie je možné. Chceme zachovať individuálny prínos trénerov, ale posunúť im veci, ktoré kedysi fungovali. Veď máme deväťnásobných majstrov sveta v hliadkach 3× C1M v rade. Kto má vo vodnom slalome lepšie kanoistické know-how? Chápem, že tréneri môžu byť trochu vyplašení, ale ja na to nevidím dôvod.
Čakajú na mikrotímy pri nerešpektovaní federáciou daného kalendára postihy?
Máme aj takéto mechanizmy. Neradi by sme ich využili. Prioritou je, aby sme sa všetci koncentrovali na zisk miestenky a všetku energiu vložili do úspechu.
Ste optimista?
Iste. Verím, že v Tokiu bude jazdiť aj slovenská kanoistka. Podľa kľúča Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF) budú ešte niektoré krajiny vracať miestenky. Napríklad – Jessica Foxová vyjazdila miestenku v K1 aj C1, jednu musí Austrália vrátiť. Koncom októbra sa dozvieme, ako to celé prebehlo. Z toho vyplynie aj menoslov súperov Sloveniek na ME.