Svetový šampionát v rýchlostnej kanoistike 2019 však ponúka na sklamanie z neúspešného útoku na medailu hojivú náplasť. Získal ju aj Peter Gelle (35). Slovenský kajakár v sobotu obsadil vo finále K1 1000 metrov nepopulárne štvrté miesto. Zaručilo mu však miestenku na budúcoročné olympijské hry v Tokiu.
„Keď som videl finálovú štartovku, hovoril som si: To bude tvrdá robota, chlapci sú veľmi dobrí. Som spokojný. Získať miestenku v kájednotke je splnený sen,“ vravel v cieli slovenským médiám.
Už ste niekedy oslavovali štvrté miesto?
Veru nie. Nikdy som sa zo štvrtého miesta takto netešil. Žiadne veľké oslavy nebudú, len trochu s rodinou. Veľmi sa teším domov. Je to darček pre rodinu za to, že musím byť preč a nemôžem byť s nimi.
Splnili ste smelý cieľ a vybojovali si miestenku na budúcoročných Hrách. Aký je to pocit?
Nemyslel som, že to takto dobre dopadne. Keď som videl finálovú štartovku, hovoril som si: To bude tvrdá robota, chlapci sú veľmi dobrí. Som spokojný. Získať miestenku v kájednotke je splnený sen.
Stavili ste na rovnakú taktiku ako vo včerajšom semifinále. Silný finiš sa opäť osvedčil…
Áno, ale ten záver už nebol taký ohromujúci. Mal som vedľa seba Portugalčana, ktorý nasadil rýchle tempo. Nechcel som, aby mi veľmi ušiel. To by bol môj koniec. V závere ma pretlačenie jeho vlny stálo veľa síl. Nebolo to úplne ideálne. Navyše som mal z jazdy veľký rešpekt. Bojoval som však do posledného metra, hoci som na poslednej stovke už nevládal. Vedel som, že musím tlačiť až do konca, inak mi miestenka ujde.
Majstrovstvá sveta v rýchlostnej kanoistike – A-finále:
K1 muži 1000 m: 1. Bálint Kopasz (Maď.) 3:36,07 min, 2. Josef Dostál (ČR) +1,24 s, 3. Fernando Pimenta (Portug.) +1,56, 4. Peter Gelle (SR) +3,92
Od júna do dnešného dňa ste prežili mnoho ťažkých dní. Čo bolo najdôležitejšie?
Psychika. Bolo to nepríjemné obdobie. Musel som sa preniesť cez to, že som sa už videl na olympiáde. Kádvojka išla dobre, nemala by problém postúpiť do Tokia. V singloch je to vždy veľká lotéria. Nominačné kritéria boli ešte prísnejšie. Bol som veľmi sklamaný, lebo niektorí majú isté miestenky akoby bez boja. Ja som sa musel pustiť do extrémnej roboty. Nevadí, mám rád výzvy. Ukázalo sa, že na to mám. Bez podpory rodiny a trénera by to však nebolo možné.
Napriek počiatočným obavám ste finále zvládli. Ste s výkonom stopercentne spokojný?
Konečne to bolo finále, v ktorom mi vyšlo všetko tak, ako som si predstavoval. Veľmi som tlačil, spoliehal som sa na svoj výkon. Tréner opäť ukázal, že vie skvele načasovať formu. Teraz sa spolu môžeme tešiť.
Pred ôsmimi rokmi ste v Szegede získali zlato, teraz olympijskú miestenku. Sedí vám tunajší kanál?
Mohli by v Szegede zorganizovať aj olympiádu… (smiech). Posledných 200 metrov ide z tribún taký hukot, že v hlave nepočujete ani vlastné myšlienky.
Už si môžete povedať, že existuje spravodlivosť?
Nie, neexistuje. Existovala by, keby to kompetentní robili inak, ako to bolo v mojom prípade. Takto sa problémy neriešia. Náš úspech prišiel len vďaka mne a môjmu tímu. Nielen samotná skupinka, ale aj prístup samotného zväzu, bol neadekvátny. To, čo mi spravili, ma len utvrdilo v tom, že sa môžem spoľahnúť len na seba. A tak to zostane už nastálo.