Andrej Csemez je však bojovník nielen medzi povrazmi, ale aj v bežnom živote. Osem mesiacov trpel. Denno-denne sa trápil. Vydržal však a začal zbierať úspechy. Presne rok po nehode mu na krk zavesili zlato na majstrovstvách Európskej únie a teraz v Minsku na Európskych hrách získa ďalšiu medailu.
Zabezpečil si ju utorňajším víťazstvom 4:1 na body vo štvrťfinále nad Migelom Cuadradom Entrenom. V piatok ho v kategórii do 75 kg čaká semifinále a v nedeľu prípadný boj o zlato.
Hlava je na premýšľanie, nie na údery
V ringu predvádza ladné pohyby. Keď poskakuje s rukami voľne visiacimi popri tele, súpera akoby hypnotizoval. Aj preto ho ostatní boxeri volajú slovenský Muhammad Ali.
„Vnímam to ako pochvalu, nie srandu. Dobre mi to padne. Chcem boxovať tak ako on. Ali je môj vzor, štýlom boxu aj spôsobom života,“ vysvetľuje 21-ročný slovenský reprezentant.
Boxerskú legendu nosí stále so sebou. Muhammada Aliho má vytetovaného na vnútornom predlaktí ľavej ruky. Na zápästí mu zase svieti dátum nehody. Rytmus má v krvi, tanec zbožňuje a preto ho označenie tanečník poteší.
„Všetci sme tanečníci, najmä my s Vilim (Tankó, pozn.). Radšej zápas odtancujeme, ako keby sme mali robiť dvojkrytie v bunkri a dostávať údery. Máme radi rýchlosť a box je tanec. Len trochu viac bolí,“ usmeje sa a k úderom do hlavy doplní: „Tréner nám často zdôrazňuje svoje heslo – hlavu máme na rozmýšľanie, nie aby sme do nej dostávali údery!“
Súperov si váži, nechce ich zraniť
Z Csemeza, ktorému všetci hovoria Bandi, srší človečina. Postavou síce vzbudzuje rešpekt, ale oči vám napovedia, že je dobrák.
„Nikdy nejdem do ringu s tým, že chcem súperovi ublížiť, zraniť ho či vypnúť. Obaja sme sa zodpovedne pripravovali a túžime po víťazstve. Mám voči borcovi na druhej strane úctu aj rešpekt, ale nikdy sa ho nebojím. A nedovolím mu vyhrať, lebo ja po víťazstve túžim viac,“ naznačuje. Nepočíta si, koľko súperov zdolal K.O. Nie je to jeho cieľ.
Tréner Tomi Kid Kovács neustále opakuje, že zo svojich zverencov chce vždy vychovať slušných ľudí.
„Máme športové ciele, ktoré sú dôležité. Robíme všetko pre postup na olympiádu a aby boli úspešní športovci. Keď to nevyjde – príde iná kariéra. Ak budú dobrí a úspešní ľudia, budem spokojný,“ tvrdí bývalý profesionálny boxer.
Csemez sa vôbec nehanbí sa svoj pôvod. Zdôrazňuje, že farba pokožky nie je dôležitá. „Som cigán a som na to hrdý. Biely, žltý, modrý či čierny, každý z nás je rovnaký človek. Líšime sa len v tom, že niektorí sú dobrí a iní zlí. Ja som dobrý,“ povie tak presvedčivo, že sa mu nedá neveriť.
Túžba stretnúť sa s cigánskym kráľom
Okrem Muhammada Aliho je jeho vzor aj Tyson Fury. Viacnásobný profesionálny majster sveta v ťažkej hmotnostnej kategórii.
„Má prezývku Gipsy King – cigánsky kráľ. Nikto mu neveril, ale čo vyhlásil, to takmer vždy splnil. Zdolal Klička a vyhral by aj nad Deontayom Wilderom, keby v poslednom kole nepadol. Páči sa mi jeho prístup. Aj to, ako sa vrátil do ringu,“ priznáva.
Minulý týždeň sa Fury stretol so svojimi fanúšikmi v Prahe. Odfotil sa s ním aj známy slovenský raper Rytmus, s ktorým sa Csemez veľmi dobre pozná. „Rytmus sa s ním odfotil. Verím, že sa to raz podarí aj mne,“ prezradí.
S Rytmusom sa zblížili, keď sa spevák pridal do skupiny trénera Tomiho Kida pred svojím exhibičným súbojom v ringu s Čechom Marpom.
„Sme kamaráti, fandí nám a dopraje nám úspech. Aj počas Európskych hier mi písal, aby som to všetkým súperom ukázal. Kým som ho osobne nepoznal, vravel som si: fúha, príde medzi nás Rytmus… No teraz viem, že je úplne normálny človek ako my. A aj box mu celkom išiel. Makal na sebe, snažil sa,“ pochváli slávneho kamaráta.
Snažil sa vyhnúť zajacovi
Na deň, v ktorý sa druhý raz narodil, nikdy nezabudne. Mal šťastie v nešťastí.
„Šoféroval som a v zákrute mi vybehol do cesty zajac. Inštinktívne som strhol volant, narazil do tabule a následne do stromu. Bol to reflex,“ spomína Bandi. Zároveň dodáva, že druhý raz by už volant nestrhol.
„Bolo to extrémne náročné obdobie. Cestou do nemocnice mi hovorili, že na box môžem rovno zabudnúť. Ba možno aj na plnohodnotný život – vraj môžem skončiť aj na vozíčku. Mal som zlomený tretí a štvrtý krčný stavec. Po šiestich dňoch ma pustili domov a potom sa začalo peklo. Tri mesiace som nechodil, osem neboxoval,“ približuje.
V najťažších chvíľach mu pomohla rodina, ale aj kamaráti z ringu.
„Posielali ho na operáciu, po ktorej by naozaj nemohol boxovať. Nakoniec sme to zvládli aj bez nej, hoci bol osem mesiacov mimo. Psychicky sme ho museli dať do poriadku,“ vraví Tomi Kid.
Po mesiacoch ničnerobenia prišla fáza náročnej rehabilitácie a bolestivých masáží. Postupne však začal trénovať a vrátil sa medzi povrazy. „Nejaké zápasy som poprehrával, dostal som aj K.O. Ale dal som sa dokopy a na majstrovstvách Európskej únie som sa vrátil ešte silnejší,“ dodáva zlatý medailista z Valladolidu.
Nechce sa flákať, stará sa o vlastný život
Triumf v Španielsku bol pre neho veľká vec. Prvé víťazstvo na veľkom medzinárodnom šampionáte. Predtým bral bronz na ME v Rusku, ale ešte ako starší dorastenec. teraz v Minsku môže pridať ďalší cenný kov.
„Chcem vyhrať. Vždy mám vysoké ambície,“ vravel už po víťazstve vo svojom prvom zápase. „Každý turnaj je dôležitý, túžim sa dostať na olympiádu a urobím pre postup všetko,“ doplní. Okrem boxu myslí aj na život mimo športu.
„Školu som skončil. Som kuchár s maturitou. Keď sa vrátim z Minska, chystám sa na masérsky kurz. Baví ma to a chcem sa niečomu venovať, nielen dvakrát denne trénovať a nič iné nerobiť. Starám sa o svoj život,“ hovorí.
TV Pravda: Slávna Tour de France sa blíži. Peter Sagan je pred jej štartom na správnej ceste, tvrdí v ďalšej časti relácie Týždeň v športe bývalý slovenský cyklista Peter Velits: