Foto: Instagram
Kol od balevav penima nefeš jehudi homia, ulefatej mizrach kadima ajin le'cion cofia… Izraelský džudista Tal Flicker si slová hymny nôti sám pre seba. Z reproduktorov mu totiž znie neznáma melódia. Ani svoj zrak nemá kam uprieť. Na stožiari, z ktorého mala naňho žiariť Dávidova hviezda, veje akási univerzálna vlajka pre všetkých – patrí Medzinárodnej džudistickej federácii.
Prestížne grandslamové podujatie v Spojených arabských emirátoch zatienila politika. Izraelská výprava nemohla minulý týždeň v Abú Zabí vystupovať pod svojimi národnými symbolmi.
„Bolo to príšerné,“ povedal Flicker pre americkú televíznu stanicu CNN priamo po tom, ako zišiel z pódia. „Izrael je moja krajina a som na to hrdý. Spieval som našu hymnu, lebo nič iné nepoznám. Pieseň v pozadí som vôbec nevnímal,“ opísal svoje pocity.
Za svoj pôvod sa nehanbím
Tušil, že v krajine, ktorá rovnako, ako mnoho ďalších arabských štátov, Izrael neuznáva, ho v prípade víťazstva nečaká nič dobré.
„S vlajkou, alebo aj bez nej. Urobím všetko pre to, aby som zdolal všetkých, ktorí sa mi postavia do cesty. Všetci vedia, odkiaľ pochádzam. Nehanbím sa za to,“ napísal na Facebook ešte pred odchodom do Abú Zabí.
Niekoľko hodín predtým, ako na stupni pre víťazov šepkal Hatikvu, tam rovnako bezprízorne stála aj jeho kolegyňa z národného tímu, Gili Cohenová. Skončila tretia, mala tak nárok vidieť aspoň svoje národné farby. Nestalo sa.
„Žiadna naša vlajka či hymna. Hanba,“ reagovala na Twitteri ambasáda židovského štátu v USA. „Strašné a predovšetkým pokrytecké,“ pridal sa Emmanuel Nahshon, hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí.
Prešiel deň, izraelská výprava sa len ťažko zmierovala s udalosťami uplynulých hodín, a na tatami opäť zaúradovala netolerancia. A to, keď domáci Rashad Almashjari po tradičnom úklone opustil bojisko. Tohar Butbul už naťahoval svoju pravačku márne. Izraelčan napokon získal bronz – aby ho mohlo čakať ďalšie sklamanie. Rovnaké, ako jeho krajanov – Flickera a Cohenovú.
Politika nie je na tatami novinkou
Izraelská výprava, ktorá pozostávala zo siedmich mužov a piatich žien, sa dozvedela o tom, že jej športovci budú mať na kimone skratku IJF (Medzinárodná džudistická federácia), mesiac pred začiatkom podujatia.
„Požiadavka súťažiť bez národných symbolov je priamo proti pravidlám olympijského hnutia. Jeho hlavným cieľom je oddeliť politiku od športu,“ posťažovala sa Miri Regevová, ministerka kultúry a športu židovského štátu v liste určenom prezidentovi džudistického hnutia Mariovi Vizerovi.
Napokon to bola práve bývalá dôstojníčka ozbrojených síl, ktorá odporučila krajanom, aby do Spojených arabských emirátov cestovali. A to aj napriek požiadavkám usporiadateľov, ktoré zjavne porušovali pravidlá fair play.
Nie je to prvýkrát, čo si šport a politika skočili do vlasov. Pre príklad netreba chodiť ďaleko. Stalo sa to iba nedávno, pred rokom, priamo počas olympiády v Riu de Janeiro. Or Sasson vtedy dostal košom od Islama El Shehabyho. Nie však bez následkov. Egypťan musel odísť domov.
Zdá sa však, že tri dni po vyvrcholení turnaja sa ľady pohli aj v Abú Zabí. Tamojší džudistický zväz sa ospravedlnil za svojho pretekára, ktorý odmietol súperovi podať ruku. „Verím, že čoskoro prekonáme aj ďalšie bariéry a netoleranciu medzi národmi. Bol by som rád, aby sme ukázali všetkým pravú hodnotu športu, priateľstva a solidarity,“ dodal Vizer.
Špičkoví džudisti sa vraj vrátia do Emirátov aj o rok. Medzinárodná federácia tak má dosť času na to, aby arabských usporiadateľov presvedčila, že politike kimono nesvedčí.