Argumenty, ktoré zhromaždil Matej Tóth, majster sveta i olympijský víťaz v chôdzi na 50 km, od domácich i zahraničných expertov, presvedčili Disciplinárnu komisiu Slovenského atletického zväzu (SAZ) o tom, že jeho odchýlky v biologickom pase nemajú dopingový pôvod.
„Disciplinárka jednoznačne rozhodla, že nedošlo k porušeniu antidopingových pravidiel a dáva návrh, aby Matej mohol pokračovať v športovej činnosti. O tom však rozhodne Athletics Integrity Unit, orgán Medzinárodnej atletickej federácie a Svetová antidopingová agentúra (WADA). Argumenty, ktoré nám poslali ďalší nezávislí experti – hematológovia, fyziológovia, telovýchovní lekári, genetici, biológovia – sú veľmi silné. Jedným z nich sú intraindividuálne biologické hodnoty nášho špičkového športovca. Človek, výnimočný svojím výkonom, má aj výnimočný organizmus. Odchýlky spôsobil súbeh viacerých faktorov. Ak Tóthove argumenty nezavážia, potom asi spravodlivosť na svete neexistuje. Verím však, že zvíťazí odbornosť a zdravý rozum,“ myslí si Ivan Čillík, predseda Disciplinárnej komisie SAZ.
Vladimír Gubrický, generálny sekretár SAZ, naznačuje ďalší postup. „Podľa zaužívanej praxe majú Athletics Integrity Unit a Svetová antidopingová agentúra (WADA) 21 dní od doručenia nášho stanoviska na to, aby sa s ním stotožnili alebo nie. Z pohľadu SAZ je záležitosť uzavretá, z medzinárodného nie,“ hovorí. Ak spomenuté inštitúcie neuznajú Tóthove zdôvodnenia, obráti sa na Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne.
Na otázku o sile Tóthových argumentov odpovedá Robert Mistrík, člen jeho tímu.
„Nehovoríme, či sú silné alebo slabé. Sú vedecké, prísne sme sa držali faktov,“ vraví popredný slovenský analytický chemik a biochemik.
„Mateja obvinili z krvného dopingu. Biologický pas v dlhodobom časovom horizonte sleduje krvné parametre. Matematický algoritmus nájde interval, v ktorom by sa hodnoty mali pohybovať. Interpretácia intervalu je často subjektívna, preto sme sa pozreli na problém z viacerých hľadísk: hematologického, anatomického, štatistického. Problém sme videli v analytickom. Implicitne sa predpokladá, že jeden výkyv nič neznamená a môže sa zanedbať, no spustil veľkú lavínu. V pondelok udelili Nobelovu cenu za objav mechanizmov, ktoré riadia tzv. biologické hodiny. Sú založené na rôznych výkyvoch koncentrácií látok v tele, patrí medzi ne aj hemoglobín. Prirodzene kolíše počas dňa. Je známe, že najvyššiu hodnotu má ráno, najnižšiu o polnoci. To je kľúčový bod, na ktorý sme sa zamerali. Vzali sme údaje z Matejovho biologického pasu a skorelovali s časom ich odobratia. Spriemerovali sme to a videli, že ranné hodnoty sú vyššie ako večerné. U Mateja práve inkriminovaná vzorka bola nízka. Keby sme tento rozdiel pripočítali k tomu, čo sme zistili, v pohode by sa dostal do požadovaného intervalu. Považovať jeden výkyv za bernú mincu je nevedecké,“ zdôrazňuje.