Peter Gelle (33) si z MS v rýchlostnej kanoistike vezie domov medailu po dlhých šiestich rokoch. V olympijskej disciplíne K2 1000 si s talentovaným Adamom Botekom vyjazdil vynikajúce striebro.
„Som nesmierne dojatý. Je to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Vôbec som nečakal, že dosiahneme takýto skvelý výsledok. Vedel som, že môžeme ísť dobre a na prvú šestku som si veril, ale medaila je úžasná,“ vravel kajakár Dukly Trenčín.
Dlho ste za najlepšími zaostávali, no záver ste zvládli vynikajúco. Nemali ste obavy, že to už nedotiahnete?
Takto to jazdíme. Vyšlo to super. Dôležité bolo, že sme najväčších favoritov nepustili extra ďaleko. Vedel som, že 200 metrov pred cieľom dokážeme zrýchliť. Našiel som super parťáka, ktorý vie dať so mnou strašne silný finiš. Adam tlačil ako divý, ja som ťahal. Posledných sto metrov sme už len čakali na cieľ.
Čo pre vás znamená návrat na pódium na najvyššom fóre?
Po jazdení v singlovke a najmä po nevydarenej olympiáde je to pre mňa veľká satisfakcia. Minulý rok som mal super formu, ale vo finále v Riu som nedostal šancu ukázať to. Teraz som sa na záver sezóny opäť dostal do výbornej fazóny, ale toto som nečakal. Veľmi dobre mi to padlo a pomohlo. V singli mi už chýbali vo finále sily, skončil som ôsmy. Aj to je však dobrý výsledok a víkend dopadol nad očakávanie. Súperom som sa pripomenul a ukázal, že stále môžem miešať karty.
Pamätáte si na svoju ostatnú medailu z MS?
Jasné. Bolo to v roku 2011 v Szegede. Zlato s Erikom Vlčekom. Nemám toľko medailí, aby sa mi to mýlilo (smiech). Vybral som si svoju najúspešnejšiu trať a zase sa to oplatilo. Hádam to takto bude aj pokračovať.
Aký je rozdiel medzi Vlčekom a Botekom?
Sú to dvaja úplne iní pretekári. S Erikom sme mali v roku 2011 obaja životnú formu. Všetko nám išlo ako po masle. S Adamom sme to museli vydrieť a strašne to bolelo. No keď budeme spolu viac trénovať, môže to byť aj s Adamom veľmi dobré. Konkurencia v debli je predsa len trochu iná ako v singli, to uzná každý. To, čo mi v singlovke chýba, viem nájsť v deblovke a pomáha mi to. Lepšie zvládam prostrednú časť trate.
Od začiatku roka ste hovorili, že posádkam dáte prednosť práve pre túžbu po medailách…
Na medailu som však myslel skôr do budúcna. Nečakal som ju hneď tento rok. Vidím v Adamovi obrovský potenciál. Ešte sa môže rapídne zlepšovať. Pred sezónou som ani nevedel, či sa mi podarí nájsť nejakého parťáka do posádky alebo mi ostane opäť len kájednotka.
Pokúsite sa spolu bojovať o olympiádu v Tokiu?
Adam už horší nebude. Budem sa o seba starať, aby som dovtedy vydržal na najvyššej úrovni. Dúfam, že sa tam spolu predstavíme. Je to ešte veľmi ďaleko, ale sme na najlepšej ceste.
Načo sa teraz najviac tešíte?
Že sa budem môcť viac venovať rodine. Počas sezóny je to o veľkom odriekaní, musia sa mi prispôsobovať. Dcérka sa ma už mesiac pýtala, či ešte musím ísť trénovať. Konečne nebudem musieť (úsmev).