Z premiéry na svetovom atletickom šampionáte sa najrýchlejšie slovenská kolená v histórii neroztriasli, skôr naopak. V piatok mu len o jednu stotinu ušiel postup medzi najlepších 24 na 100 metrov. V pondelok však časom 20,52 postúpil z celkovej 19. priečky do jedného z troch stredajších semifinále. „Urobím všetko pre to, aby som nesklamal,“ sľubuje rodák z Bratislavy.
Yohan Blake, Christophe Lemaitre, Wayde van Niekerk, Ján Volko. Znie vám v ušiach sladko, že ste sa ocitli medzi svetovou elitou?
Ó, áno, je to krásne… Ťažko by som pred rokom mohol pomýšľať na to, že sa ocitnem v takomto menoslove. Podarilo sa a je to niečo neskutočné. Mám veľkú radosť a vážim si to.
Už ste príjemné pocity z postupu medzi 24 najlepších šprintérov sveta vstrebali?
Treba sa na to pozrieť triezvo. Iste, je to skvelý úspech, ale nie je to žiadne finále či medaila. Emócie boli normálne, nič prehnané.
Ale trochu ste cítili zadosťučinenie po tom, ako vám o stotinu ušiel postup do semifinále na stovke, však?
Samozrejme. Mal som tam však bežať rýchlejšie, asi to tak malo byť. V kvalifikácii do rozbehov na 100 m sa mi podarilo zabehnúť nový osobák 10,15 s. Každá stlačená stotinka je úspech. Chcel som sa na dvojstovke viac ukázať a napraviť si chuť. Bol som trochu nervózny, ale vyšlo to.
Verili ste si, že v konkurencii ďalších troch bežcov, ktorí mali lepšie tohtoročné časy, minimálne jedného zdoláte a postúpite?
Keď som videl, že pobežím s Waydom van Niekerkom, cítil som sa skvele. Po pretekoch som si s ním aj podal ruku. Po semifinále by som si s ním chcel dať fotku. Je veľmi milý a ľudský. Veril som, že v rozbehoch pobežím dobrý čas, ale na postup som nepomýšľal.
Dobehli ste v čase 20,52 s – čím ste zaostali za svojím osobákom o 19 stotín – ale postúpili ste. Takže to vyšlo naopak…
Áno. (úsmev) Bol som nervózny. Nevedel som, či mi ešte zostali sily. Bol to náročný beh. Nedá sa povedať, že som išiel úplne na krv, ale musel som poriadne zabrať.
Keď ste v cieli videli svoje meno na treťom mieste a vedľa neho Q, zavládla eufória?
Samozrejme, i keď už pri dobehu som vedel, že to zrejme bude stačiť na kvalifkovanie sa. Tá eufória vo mne stále pretrváva.
Na čo si v semifinále (Volko nastúpi naň o 22.04) trúfate?
Urobím všetko pre to, aby som nesklamal. Budem bežať z ôsmej dráhy, čo je trochu výhoda, i keď Japonec nado mnou je omnoho rýchlejší. Budem sa snažiť pred všetkými utekať. Dávam si jediný cieľ – nebyť posledný v semifinálových behoch. Keby som sa priblížil k osobáku, bolo by to super. Už teraz som naplnil očakávania. Chcel som postúpiť aspoň do jedného semifinále – a to sa mi podarilo. Som so šampionátom nadmieru spokojný. Účasť v semifinále je nádherná.
Boli ste sa pozrieť na finále stovky?
Áno a bol som veľmi prekvapený z toho, čo sa tam dialo…
Myslíte prehru Usaina Bolta?
Nečakal som, že Gatlin vyhrá. Skôr som tipoval, že na Bolta bude útočiť Christian Coleman. Veril som Boltovi, ale nebol už taký dobrý. Veľmi pokazil štart a už sa to s ním viezlo až do cieľa.
Prekvapilo vás mohutné pískanie a bučanie na Gatlina?
Neuznávam jeho dopingovú minulosť, sú to veľké prehrešky. Neschvaľujem však správanie divákov na štadióne. Gatlin je človek a nie žiadna opica alebo krava, na ktorú môže niekto len tak bučať. Zmenil sa, už nemáva také veľkohubé vyhlásenia ako kedysi. Všetku nevôľu bral s pokorou a skromnosťou. Nech urobil čokoľvek, nezaslúži si, aby naňho celý štadión bučal a správal sa k nemu týmto spôsobom.