Kariéru vrcholového športovca nikdy nepreceňoval a svojím osobitým prístupom k nej možno upútaval väčšiu pozornosť než ziskom medailí.
Na OH v Atlante potom došiel druhý. Neskôr obe olympijské medaily predal a utŕžených 150 000 korún venoval nadácii Drop In zaoberajúcej sa pomocou drogovo závislým. Napísal tiež knihu Chalan, čo predal medaily.
V Barcelone 1992 zajazdil prvú jazdu najrýchlejšie Francúz Jacky Avril, druhý bol niekoľkonásobný majster sveta Jon Lugbill z USA a hneď za týmito pretekármi bola dvojica čs. kanoistov Lukáš Pollert a Juraj Ontko. Druhé kolo však vyšlo fantasticky 22-ročnému Pollertovi, ktorý zajazdil bezchybne a bez trestných bodov a posunul sa na čelo celkovej klasifikácie.
Po pretekoch Pollert povedal: „Asi nie som moc zodpovedný. Možno je to chyba, ale na druhej strane mi to dáva určitú výhodu. Napríklad tu aj výborní slalomárov robili chyby, pretože na nich dopadal psychický tlak. Ja to tak vážne neberiem a snáď aj preto som vyhral. “
Pollert sa narodil 24. marca 1970 v Prahe. Súbežne s režimom špičkového športovca vyštudoval na Univerzite Karlovej v Prahe lekársku fakultu. Z európskych šampionátov si priviezol dve striebra a dva bronzy, v roku 1997 získal striebro z majstrovstiev sveta. Po troch rokoch ale dráhu športovca ukončil a loď s pádlom vymenil za biely plášť, teraz pracuje vo Fakultnej nemocnici v Motole na klinike anesteziológie a resuscitácie.
Lukáš Pollert, švagor populárneho herca Ivana Trojana, bol zástupcom v Prahe 6 za Občiansku demokratickú stranu. Svoj voľný čas venuje rodine, má šesť detí. Pochádza z kanoistickej rodiny, jeho otec Emil a strýko Jaroslav boli okrem iného majstrami sveta v hliadkach kanoe dvojíc v roku 1965.