Ten má byť reakciou na dopingový škandál v tamojšom športe, ktorý však Putin naďalej odmieta a považuje ho za súčasť protiruskej kampane.
„Som si istý, že takzvaný dopingový škandál nám pomôže vyvinúť najmodernejšie systém boja proti tomuto zlu,“ povedal Putin.
Ruský parlament už nedávno schválil zákon, ktorý zavádza nové tresty za doping vrátane väzenia pre trénerov a športových funkcionárov navádzajúcich športovcov k užívaniu zakázaných preparátov. Za doping bude hroziť pokuta až 300 000 rubľov, v prípade dopingu mladých športovcov čaká trénerov až ročné väzenie.
Zákon je súčasťou reformných krokov požadovaných Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA) po odhalení systematického dopingu v krajine. V jeho dôsledku napríklad ruskí paralympionici prišli o právo štartu na paralympijských hrách v Riu de Janeiro. To isté hrozilo predtým aj ruským olympionikom, ale Medzinárodný olympijský výbor kolektívny trest nevyslovil a nechal rozhodnutie na športových zväzoch.
S výnimkou v USA dlhodobo žijúci diaľkarky Darje Klišinovej ale v Riu neštartoval žiadny ruský atlét, pretože národnú federáciu už vlani v novembri zbavili členstva v medzinárodnej IAAF. Tá zhodou okolností vo štvrtok oznámila, že suspendácia napriek pokrokom v antidopingovom systéme potrvá najmenej do februára, keď Rada IAAF posúdi ďalší správu špeciálnej komisie vedenej Nórom Runom Andersenom.
„Rusko urobilo od júna 2016 pokroky,“ konštatoval Andersen. Podľa neho sa ale ešte len uvidí, nakoľko sa podarí efektívny kontrolný systém bez vonkajších vplyvov uviesť do praxe. V januári komisia vykoná v Rusku novú inšpekciu.