Dlhé roky ste hrali futbal na vrcholnej úrovni. Aký pocit prevláda, keď sa s odstupom času obzriete za kariérou?
S futbalovou kariérou som veľmi spokojný, dosiahol som veľa úspechov a zažil veľa radosti. Hral som v kvalitných kluboch, bojoval o titul slovenského majstra, zahral si Európsku ligu. Čo však vnímam ako najdôležitejšie, futbal mi pomohol v mojom osobnostnom raste. Naučil ma pracovať pod tlakom, byť cieľavedomý a tvrdo sa obracať, aj keď výsledky neprichádzajú. Vďaka futbalu som lepšie spoznal sám seba. Naučil ma veriť sám sebe i to, že bez určitej zdravej miery sebadôvery je ťažké dosiahnuť pocit naplnenia.
Nelákalo vás ostať pri futbale ako tréner, funkcionár alebo skaut?
Mám trénerskú licenciu a trénerská kariéra bola chvíľu v mojich úvahách, ale nakoniec jednoznačne zvíťazila športová psychológia a mentálna príprava jednotlivcov a tímov. Táto práca ma baví, stala sa súčasťou môjho života a cítim, že spolu s mojimi klientmi rastiem aj ja. Vždy ma fascinovala psychika športovcov aj ľudí v iných oblastiach.
Ako ovplyvňuje psychické nastavenie výkonnosť pred zápasom?
Vplyv je veľmi veľký. Potvrdia vám to športovci zo všetkých odvetví. Psychika rozhoduje, či dostaneme zo seba dostať to, čo v nás je. Čím dôležitejšia súťaž alebo zápas, tým je väčší tlak, očakávania a vyššie nároky aj na psychiku. Práve psychické nastavenie predstavuje často kľúčový rozdiel medzi priemernými a najlepšími. Tenisový zápas je vyrovnaný do stavu 4:4. Potom prídu koncovky setov, každá loptička má väčšiu dôležitosť. A práve v týchto momentoch hráči ako Djokovič, Federer, Williamsová vedia vystupňovať svoj výkon, kým ich súperi zostanú na rovnakej úrovni, prípadne začnú hrať opatrnejšie. Najlepší sú mentálne odolnejší a schopní pracovať so svojou psychikou efektívnejšie.
Pred dôležitými podujatiami často médiá utvárajú na športovcov tlak, pre niektorých je ťažké sa s ním vyrovnať. Existuje spôsob, ako mu nepodľahnúť?
Hlavne pri najdôležitejších podujatiach ako sú olympijské hry, svetové a kontinentálne šampionáty hrajú médiá dôležitú úlohu. Predovšetkým je dôležité, ako situáciu vníma a hodnotí športovec. Či podujatie berie ako pozitívnu výzvu, kde môže niečo dosiahnuť. Alebo ho vníma ako hrozbu. Hrozbou v psychologickom zmysle môže byť možný neúspech, nesplnenie očakávaní, zlyhanie v súťaži, kritika okolia, možnosť, že niekoľkomesačné úsilie a tvrdá práca vyjde nazmar. Podľa toho, ako podujatie vníma športovec, reaguje aj jeho telo a psychika. Mentálne nastavenie potom významne ovplyvňuje aj jeho výkon. So športovcami pracujeme na tom, aby sa vnímanie a nastavenie tlaku posunulo viac do oblasti pozitívnej výzvy. Medzi úspechom a neúspechom je v športe veľmi tenká hrana.
Niektorí tvrdia, že im tlak na ich osobu vyhovuje a vtedy podajú lepší výkon. Je to pravda alebo iba zakrývajú nervozitu?
Platí to u niektorých športovcov. Dokonca môžeme povedať, že väčšina určitú mieru stresu potrebuje, aby dokázala zo seba dostať maximálny výkon. Stres nemá iba negatívne vplyvy. Naopak, istým spôsobom energetizuje a pripravuje organizmus na podanie výkonu. Každý má inú mieru ideálneho stresu a ideálna úroveň sa líši aj podľa športovej disciplíny. Strelci alebo lukostrelci potrebujú minimálnu mieru stresu, u futbalistov alebo tenistov sa pohybuje niekde na priemernom leveli a boxeristi potrebujú vyššiu mieru. Najdôležitejším miestom, kde vzniká tlak a očakávania, je myseľ.
Päť zápasov – päť gólov. Ďalších osem zápasov – nula gólov. Nevyrovnanosť výkonov stretne zrejme každého vrcholového športovca. Dá sa nejako obmedziť alebo celkom odstrániť?
Celkom odstrániť sa nedá. Kariéra a forma každého športovca a tímu má sínusoidný tvar. Šport je veľmi premenlivé prostredie, výsledok závisí od mnohých faktorov a nezávisí len od vás. Na druhej strane totiž stojí súper – a ten sa takisto pripravuje a chce vyhrávať. Úspešní jednotlivci a kolektívy dokážu minimalizovať výkyvy smerom nadol a pracovať na konzistentnosti svojich výkonov. Pri práci s klientmi zisťujeme, aká je ich ideálna mentálna príprava a túto sa snažíme aplikovať v každej súťaži.
Neúspechy sú počas dosahovania cieľov sú prirodzené. Ako sa zachovať v takej situácii?
Zvládnutie ťažších momentov a fáz kariéry je schopnosť, ktorou disponujú práve tí najlepší . Napríklad zranenia sú jedným z najnáročnejších období. Vtedy je vhodné vo zvýšenej miere venovať pozornosť práci na mentálnej stránke. Zranený športovec sa často musí vyrovnať so stratou sebadôvery, sústredí sa na aspekty svojho zranenia a nie je schopný dostať sa do svojej mentálnej „zóny“. Preto je dobré pracovať na podpore sebadôvery, stanovovaní čiastkových cieľov, presmerovaní koncentrácie a ďalších mentálnych schopnostiach.
V športe hrá dôležitú úlohu líderstvo. Môže uspieť aj mužstvo s viacerými nadpriemernými hráčmi, no bez prirodzeného vodcu?
Líderstvo je jednou z kľúčových predpokladov tímového úspechu. Bez lídrov je úspech málo pravdepodobný. Vodcovstvo sa môže manifestovať na ihrisku, v šatni alebo na spoločných posedeniach. Každý kolektív má tendenciu vyprofilovať si lídrov a tí potom ovplyvňujú svojím správaním celý tím. Ich konanie môže tím priblížiť k úspechu, ale tiež spôsobiť presný opak. Cristiano Ronaldo bol na ME jasným lídrom Portugalska, veľmi túžil po úspechu a doviedol k nemu aj celý tím. Pri práci s trénermi sa zaoberáme aj tým, kto sú lídri v tíme a aký majú vplyv na kolektív. Pretože kam idú lídri, tam ide aj celý tím.