„Po skvelých chvíľach v Riu sa nám úplne zmenil život. Prvýkrát mám pocit, že by deň mohol mať viac hodín. Máme za sebou veľa mediálnych akcií, ďalšie ešte len pred nami. Sú to však príjemné starosti,“ vraví 33-ročný Ladislav.
„Už počas olympiády sme cítili veľkú podporu fanúšikov. Chceme sa s nimi podeliť o našu radosť, stretnúť a porozprávať sa, urobiť si fotografiu či dať im autogram. Je to taká naša forma vďaky,“ dopĺňa vyšší z bratraneckej dvojice.
Chlapsky priznáva, že niektoré zo stretnutí museli kvôli vyťaženosti odmietnuť. „Mrzí nás to, ale je fajn, že to ľudia vedia pochopiť. Musíme si zhodnotiť priority a byť vždy tam, kde je to najviac dôležité.“
Pretekárovi Športového centra polície to poriadne naštrbilo plány. „Keď som sa pred olympiádou pozrel do kalendára, mal som tam na tieto dni naplánované úplne iné veci. A dnes? Všetko je naruby a posunuté na neurčito,“ smeje sa.
Po olympiáde vôbec nesedeli v lodi, no napriek tomu sa vydali na dve kolá Svetového pohára. Forma z Brazílie im vydržala. V Prahe aj Ľubľane vystúpili na najvyšší stupienok.
„Priznávam, bolo to dosť cítiť. Už keď sme prišli do Prahy, začali nás zastavovať novinári s otázkami a fanúšikovia so žiadosťami o autogram. Atmosféra v Tróji je vždy skvelá. Diváci sú blízko k vode, komentátori ich vedia správne vyburcovať. Počas našej jazdy to bolo veľmi hlučné, čo nám pomohlo zvíťaziť,“ približuje.
Boje o ďalšiu olympiádu sa začínajú okamžite po skončení tej predošlej. Škantárovci si chcú najbližší mesiac oddýchnuť a v novembri začať so zimnou prípravou. Kde, kedy a či vôbec absolvujú nejaké sústredenie, Ladislav povedať nevedel. Mal na to pragmatickú odpoveď – nemali sme čas sa s trénerom dohodnúť na konkrétnejšom pláne.
„Dúfam, že budeme bojovať o medaily aj v Tokiu. Je to však ešte veľmi ďaleko a človek nikdy nevie, čo bude. Ak vydrží zdravie aj forma, urobíme všetko, aby sme si olympijskú miestenku vybojovali a pokúsili sa obhájiť zlato,“ dodáva usmievavý Aťo, ako znie jeho prezývka.