Po druhom mieste v kvalifikácii za Zhang Cuping nezačala slovenská reprezentantka finálovú časť ideálne. Postupne však naberala istotu a zo šiestej priečky sa prepracovala na čelo, kde svoj náskok udržala.
"Doteraz to bolo tak, že ja som vyhrávala kvalifikácie a Zhang finále. Som šťastná, že sa to otočilo v tom najsprávnejšom momente“, povedala šťastná zlatá medailistka, Najnižšia členka slovenskej výpravy (148 cm) zo Šelpíc pri Trnave je športovkyňou, ktorá by sa nestratila ani medzi olympionikmi. Mala vynikajúce medziparalympijské obdobie, ktoré okorenila titulom majsterky sveta i Európy, viacerými prvenstvami v sérii Svetového pohára i svetovým rekordom. Zároveň je jedinou slovenskou profesionálnou paralympioničkou, ktorá pôsobí v stredisku ministerstva vnútra.
„Ďakujem im všetko, za skvelé podmienky na prípravu, ako aj za pekné vyprevadenie do Ria,“ odkázala do materského strediska. Ako profesionálna športovkyňa sa pripravuje počas celého roka a všetko prispôsobuje dosiahnutiu čo najlepšej výkonnosti. "Za posledný rok sme veľa popracovali aj na stravnom režime a psychologickej príprave“. Aj to je dôkaz, že paralympijský šport je v súčasnosti už na úrovni, ktorá kopíruje šport zdravých.
Vadovičová je vo svojich 33 rokoch už na piatej paralympiáde. Debutovala v Sydney ako sedemnásťročná a v Pekingu 2008 vyhrala práve súťaž R2 v otváracej súťaži celých Hier. O štyri roky neskôr v Londýne 2012 bola bronzová v R8. V Riu sa jej teda podaril rovnaký husársky kúsok ako v Pekingu. „Som veľmi šťastná. Po tých prvých šiestich finálových ranách som ani nedúfala, že to bude na medailu, ale podarilo sa mi to ustáť. Mali sme to nacvičené, s trénerom sme sa tomu venovali dlhé roky. Po Londýne sme zmenila trénera a veľa sme pracovali na zmene taktiky i techniky a teraz v Riu to prinieslo svoje ovocie.“
A ako prežíva druhé paralympijské zlato v kariére bezprostredne po súťaži? „Ešte stále si to celkom neuvedomujem. Až keď prídem do izby a odložím všetky veci, začnem si prehrávať celý dnešný film a potom to začnem vnímať.“ Ako povedala novinárom, výsledkovú tabulu ani hlas komentátora nesledovala, takže do posledného výstrelu nevedela, ako stojí. Sústredila sa iba na terč a jeho stred. V závere súťaže sa už kostolné ticho z haly vytratilo a začali zaznievať skandovania a potlesky. Prím hrali v tomto smere Slováci. „Ja to nemám veľmi rada. Ale pochopila som, že sú to naši a možno mojej hlavnej súperke to veľmi nepomohlo,“ rekapitulovala. „Pocity sa ani nedajú opísať. Všetko sadlo, ako malo. Veronika to odmakala tak, ako to mala natrénované. Veriť v zlato som začal po prvej finálovej desať osmičke (10, 8),“ povedal tréner a zároveň jej životný partner Milan Goleňa.
Jeho zverenkyňu čakajú ešte tri ďalšie disciplíny (R3, R6 a R8). V ktorej by ešte mohla siahnuť po medaile? "Myslím, že všetky štyri sme natrénovali rovnako dobre, takže ešte by niečo mohlo vyjsť,“dodal.
Slovensko odštartovalo XV. paralympijské hry tým najlepším spôsobom. Už dnes môžu naši reprezentanti pokračovať v tomto trende. Jozefa Metelku čaká na cyklistickom velodróme 1 km s pevným štartom. Na ostatných troch MS bol v tejto disciplíne trikrát strieborný. Už o deň neskôr bude štartovať vo svojej najsilnejšej – stíhačke na 4 km.
Finále – ženy – vzduchová puška 40 v stoji: 1. Veronika Vadovičová (SR) 207,8 bodu, 2. Cchuej-pching Čang 206,3, 3. Jen Ja-pching (obe Čína) 183,6
Agentúrny článok bol nahradený autorským.