„Olympijská charta hovorí, že každý účastník olympijských hier musí rešpektovať okrem všeobecného ducha fair play a etických zásad aj antidopingový športový kódex,“ tvrdí uznávaný športový historik a publicista Ján Grexa.
Na prahu olympiády v brazílskom Riu de Janeiro Medzinárodný olympijský výbor stojí pred dilemou, aký trest vyniesť v súvislosti s dopingom ruských športovcov, ktorý riadil štát v predchádzajúcich rokoch. Trúfnete si odhadnúť verdikt?
Ak by sa MOV rozhodol vylúčiť všetkých ruských športovcov z účasti Hier, stalo by sa tak prvý raz v histórii, že zákaz by sa vzťahoval na celú reprezentáciu krajiny kvôli dopingu. Bol by to určite medzník, zlomový okamih. Z diania v minulých dňoch je známe, že Medzinárodný olympijský výbor chce počkať na výrok Športového arbitrážneho súdu, ku ktorému podali odvolanie ruskí atléti. Medzinárodná atletická federácia vylúčila atlétov Ruska z Hier, no viacerí z nich to považujú za nespravodlivé. Situácia je zložitá, lebo môžu na ňu v prípade najtvrdšieho trestu doplatiť ruskí športovci, ktorí s dopingom nemajú nič spoločné.
Čo na to hovorí Olympijská charta?
Opakujem, v Olympijskej charte sa jasne hovorí, že každý účastník Hier musí rešpektovať aj antidopingový športový kódex. Ak ho športovec porušil, nemá právo súťažiť pod piatimi kruhmi. Najhroznejšie na tom je, že v Rusku nešlo o zlyhanie jednotlivcov, ale o štátom organizovaný systém. To je zásadný rozdiel oproti dopingovým prípadom športovcov z východu i západu z minulosti. Rusi si zrejme potrebovali zdvihnúť sebavedomie, to je putinovská línia. Keďže na predchádzajúcich hrách vo Vancouvri 2010 získali pätnásť medailí, doma sa chceli ukázať. A v Soči sa stali najúspešnejšou krajinou. Rozhodne je potrebné vztýčiť varovný prst. Lebo ak nepríde nejaký trest, otvorili by sa dvere podvodom v masovom meradle.
Očakávate najtvrdšiu sankciu – vylúčenie celej krajiny? Nie je princíp kolektívnej viny v rozpore s Olympijskou chartou?
Hm. Je to vec výkladu, samého ma zaujíma, ako Medzinárodný olympijský výbor rozhodne. V minulých dňoch jeho prezident Thomas Bach naznačil, že vyvodí najprísnejšie sankcie. Sám som na rozpakoch, lebo princíp kolektívnej viny je veľmi ošemetný a háklivý. Neraz sa to potvrdilo v dejinách – a nemyslím len na šport. Pokiaľ nepríde veľmi prísny trest, doping bude stále šarapatiť. Americký cyklista Lance Armstrong dlho popieral, že berie nedovolené prostriedky – a napokon sa priznal. V porovnaní s ruskými športovcami nešlo o záležitosť štátu. Musel vrátiť všetky ceny, aj časť prémií. Sám sa vygumoval sa z dejín cyklistiky. Je však zlé, ak však štát vedome ohrozuje zdravie svojich športovcov a podvádza. Viem, že doping je aj v umení. Ale je to vec jednotlivca, či sa k tvorbe inšpiruje nejakou zakázanou látkou. Umenie v takomto ponímaní nemá súťaživý charakter. Šport je postavený na súťaži – a v nej majú platiť rovnaké pravidlá pre všetkých bez akéhokoľvek zvýhodňovania niektorých.
Spomenuli ste olympijskú rivalitu medzi krajinami. Nie je to prirodzená súťaživosť?
Viaceré krajiny majú záujem prezentovať sa cez šport ako superveľmoc. To je dedičstvo socializmu a ideologického boja Východ – Západ. Po olympijských hrách v Ríme 1960 USA zistili, že musia pridať v kvalite telesnej výchovy v školách, v príprave mládeže, tak sa inšpirovali socialistickým vzorom. Lenže demokratické a vyspelé štáty nepotrebujú až takýto balzam na dušu. Napokon, nedávno usvedčili z dopingu aj viacerých kenských bežcov. Nestretol som sa s tým, že vláda Kene protestuje a považuje to za útok na jej národnú hrdosť. Z Moskvy by nemali zaznievať hlasy, že ich krajinu chce niekto perzekvovať a stíhať. Mimochodom, Olympijská charta hovorí, že olympijské hry sú súťažou medzi športovcami v individuálnych a kolektívnych športoch, a nie súťaže medzi krajinami – to je záujem krajín, nie MOV.
Môže v rozhodovaní MOV zohrať úlohu takpovediac veľká politika a diplomacia?
Medzinárodný olympijský výbor sa vždy usiluje byť apolitický, nezávislý. Nemyslím si, že MOV je teraz pod nejakým politickým tlakom pri rozhodovaní o Rusku. Až do vypuknutia aféry nemohla Moskva nejako obviňovať MOV alebo jeho prezidenta z protiruských postojov. Šéf MOV Thomas Bach v Soči netajil nadšenie nad pripravenosťou a ústretovosťou hostiteľského mesta. Odtiaľto však do všetkého nevidíme, takže budeme si musieť na definitívu počkať.
Čo by znamenalo pre šport vylúčenie Ruska z OH v Riu?
Športu pomáha každé potrestanie dopingu. Aj keď vieme, že nikdy nebudú všetci prichytení a potrestaní, pretože v pozadí veľké farmaceutické firmy vyrábajú nové a nové preparáty, ktoré sa až po čase dostanú do zoznamu zakázaných látok. Obrazne: firmy uháňajú v luxusných autách pár kilometrov pred menej luxusnými autami medzinárodných športových inštitúcií.