Matej Tóth: Štverám sa na vrchol pyramídy. Som na prvom stupienku

Foto: Ivan Majerský, Pravda

Matej Tóth Matej Tóth.

„Uvedomujem si, že v Brazílii môžem vzhľadom k svojmu veku poslednýkrát reálne zabojovať o olympijskú medailu. Pre úspech robím všetko,“ vraví nitriansky rodák s vážnosťou v hlase, no i uvoľnenou mysľou.

Ako trávite tieto dni?
Tréningovo i rodinne. Samozrejme, prioritou je športová príprava, no rodinu určite nezanedbávam. Poctivo manželke so všetkým pomáham. Teraz mi rodinka určite nemôže vyčítať, že by som sa jej málo venoval. Ale priznávam, už sa pomaly psychicky pripravujem na dlhšie odlúčenie, ktoré na nás čaká v lete.

V akej fáze prípravy sa nachádzate?
Nazval by som ho príprava pred prípravou. Táto sezóna je veľmi špecifická. Sústredím sa na jediný štart. Zároveň s trénerom doháňam resty po zranení, dostávam sa do pohody. Cieľom je, aby som bol 20. júna, keď odídeme do Tatier, pripravený odmakať všetko bez nejakých obmedzení. Z dlhodobého hľadiska môžem povedať, že mám za sebou nejaký základ – všeobecnú vytvrvalosť i objemové dávky. V pomyselnej pyramíde na mňa čaká príprava na vrchol. Zatiaľ som však ešte len na prvom stupienku.

Čo pociťujete, keď vám niekto pripomenie Rio. Rozhorí sa vo vás nedočkavosť alebo vás ovládne stres?
Ani jedno, ani druhé. Zatiaľ nemám žiadnu horúčku, neprežívam to. Pocítim ju zrejme až tesne pred odletom. Teraz si skôr uvedomujem, koľko práce mám ešte pred sebou. Bude jej naozaj veľa. Ale samozrejme, keď vidím nejaký článok v súvislosti s Riom, ihneď ma zaujme a prečítam si ho. Zatiaľ som vo fáze: áno, tam patrím, tam sa pripravujem, tam sa aj predstavím. A hádam aj uspejem.

Súhlasíte s tvrdením, že tento rok je najdôležitejší vo vašej bohatej kariére?
Je v prvom rade najšpecifickejší. Zatiaľ čo vlani mi vyšlo, na čo som siahol, teraz mi nejde všetko úplne podľa predstáv. Dôležitý je však len jeden štart. Trochu ma obmedzilo zranenie, a tak mala príprava rozkúskovaný charakter. Vedu však z toho nerobím. Niekto hore to zrejme pochopil tak, že si potrebujem na nejaký čas od všetkého oddýchnuť. Napriek tomu som si výkonnosť udržal a za výhodu považujem aj to, že v tomto roku na mňa čaká naozaj len jeden vážny štart.

Nie je pre vás psychicky náročné udržať si koncentráciu len na Rio?
Pre vytrvalcov to nie je žiadny problém. Sme trpezliví, vieme, čo to obnáša. Napokon, päťdesiatka sa nechodí veľmi často. Preto je dobré absolvovať počas sezóny aj nejakú tú dvadsiatku, otestovať si svoje sily. Predsa len, nie sme šprintéri, ktorí potrebujú pred vrcholom odbehnuť viaceré preteky. Sme skôr zvyknutí na to, že do pohody sa dostaneme predovšetkým na tréningu. Keď je kvalitný, uspokojí nás, vnímame to ako vydarený štart na pretekoch.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

chodec matej toth Matej Tóth.

Ako sa dívate na váš štart v Brazílii? Vyčnieva vo vašom osobnom rebríčku nad všetkými predošlými?
Rio je kľúčový moment v mojej kariére. Verím, že olympiáda mi vyjde. Nechcem, aby pri mojom mene svietila po skončení kariéry len vizitka majstra sveta (smiech). Urobím všetko pre to, aby som nadviazal na minulé úspešné sezóny. Uvedomujem si totiž, že mám svoj vek, už dávno nie som dvadsaťročný. Ak sa na to pozerám reálne, je to moja posledná príležitosť, ako sa dostať k olympijskej medaile.

Znamená to hádam, že Rio bude vašou poslednou veľkou výzvou?
Určite nie. Aj po ňom by som rád zostal pri vrcholovom športe. Taktiež však musím rešpektovať svoje telo, jeho reakcie, počúvať, čo hovorí. Navyše, chôdza ma musí aj naďalej baviť. Ak sa nebudem tešiť na tréningy a budem mať bolesti, tak určite športovať nebudem. Dôležité je taktiež porovnanie so svetovou konkurenciou. Ak budem končiť na desiatom či pätnástom mieste, zrejme v tom nebudem vidieť veľký zmysel.

Je o vás známe, že ste poctivým štatistikom, všetko máte presne spočítané. Koľko kilometrov ste už odchodili počas prípravy na Rio?
Tento rok je to zatiaľ do troch tisícok. Pred sebou mám ešte polovicu z tejto porcie.

V Riu ste boli na takzvanej inšpekcii – spoznať prostredie, zistiť čo najviac informácií. Ako na vás dejisko olympiády zapôsobilo?
Nebolo to veru podľa môjho gusta. Mám radšej miesta, kde si môžem užiť prírodu a pokoj. Rio bolo na môj vkus príliš rušné. Sedí skôr ľuďom, ktorí sa chcú zabávať. Napríklad taká Socha Krista. Má niečo do seba, ale predsa len, je to turistická atrakcia, kde je najviac ľudí. Musím však dodať, že trať, na ktorej budeme štartovať, sa mi páči. Je vsadená do prírody, ide zrejme o jedinú časť, ktorá na mňa urobila dobrý dojem. Aj preto sa budeme s tímom čo najmenej zdržiavať v olympijskej dedine. Nechceme, aby nás to vysalo z energie.

Spomenuli ste Sochu Krista. Zlato v Kristových rokoch spod nej by bolo priam symbolické…
Napadlo to veru aj mne (smiech). Práve v deň, keď som oslavoval 33. narodeniny. Čo k tomu dodať? Bolo by to veru pekné spojenie.

Opýtam sa na rovinu: beriete z Ria len zlato?
Pred pretekmi nikdy nehovorím, s čím budem spokojný. Možno skončím na druhom mieste a budem sklamaný. A možno budem na piatej priečke, no šťastný. Ale samozrejme, k štatútu majstra sveta prislúcha, že ma úplne uspokojí len medaila. Nejdem však do Ria len s tým, že bez cenného kovu sa nevrátim. Chcem sa pozitívne nastaviť a užiť si preteky. Moja výkonnosť je na takej úrovni, že ak budem vo forme a zdravie mi bude slúžiť, malo by to na medailu stačiť.

Koľko dní pred štartom odcestujete do Ria?
Mali by sme letieť 4. augusta. Absolvujeme sústredenie v Brazílii, nie však priamo v olympijskej dedine. Budeme 180 kilometrov od Ria. Máme objednaný hotel, preverenú stravu, poznáme už aj tréningové cesty, ako sú ďaleko štadióny. Budeme tam dvanásť dní. Dva dni pred štartom sa presuieme do olympijskej dediny.

Z akého dôvodu v nej nebudete bývať od začiatku?
Preteky na mňa čakajú až 19. augusta. V tom čase už bude mať 80 percent ľudí všetko za sebou a v dedine bude vládnuť uvoľnená atmosféra. Nevplývalo by to na mňa dobre, mohlo by ma to vyviesť z koncentrácie. Viete, vtedy všetko prežívate so svojimi kolegami. Zároveň si chcem udržať odstup aj od súperov a sústrediť sa len na seba. Nebolo by dobré, keby som s ostatnými prežíval všetky smútky či radosti.

Z vášho rozprávani sa zdá, že máte všetko premyslené do posledného detailu. Je to tak?
Áno. Nemôžeme predsa nič podceniť. Už po zlatých majstrovstvách sveta Pekingu sme si na dni, či dokonca hodiny rozplánovali prípravu. Všetko by malo sedieť tip-top. Ale viete, ako to chodí: človek mieni, pánboh mení. Verím však, že sa nič neskomplikuje a plán dodržíme.

Foto: Reuters, KIM KYUNG-HOON

Matej Tóth Matej Tóth.

Ešte pred olympijskými hrami čaká na športových fanúšikov ďalší veľký sviatok. Budete sledovať futbalové Euro?
Som športový fanúšik, sledujem všetok šport, futbal nevynímajúc. Musím uznať, že máme skvelú generáciu hráčov. Aj predtým som sledoval majstrovstvá Európy, no teraz to bude mať nielen pre mňa, ale aj ostatných priaznivcov na Slovensku podstatne výraznejšie čaro. Budem chalanom držať palce, aby neodohrali vo Francúzsku len tri zápasy.

Aký typ fanúšika ste? Dokážete sa aj rozčertiť?
Ťažko povedať. Hovorím si, že som v pokoji, no postupne sa vždy dostanem do štádia, kedy zápasy čoraz intenzívnejšie prežívam. Občas si aj zakričím. Nie som však typ, ktorý by pri neúspechu nadával a hanil niekoho. Prípadne hádzal o zem ovládač. Vnímam to reálne a ako športovec viem, že niekedy je skrátka súper silnejší a aj pri najväčšej snahe na neho stačiť nemusíte.