„Máme Tysona Furyho, takže potrebujeme aj Andyho Leeho,“ poznamenal komik zo „zeleného ostrova“ Jarlath Regan.
Tridsaťjedenročný londýnsky rodák jediným devastačným úderom zo zdanlivo beznádejnej pozície dokáže zvíťaziť, ale nevydarený večer sa nevyhne ani najväčším šampiónom. To sa Leemu stalo 15. decembra minulého kalendárneho roka, keď na body podľahol Billymu Joeovi Saundersovi. Komentátor BoxNation John Rawling napriek tomu počas súboja povedal, že Lee v ringu pôsobí tak inteligentne, až ťažko uveriť, že je bojovníkom. Rawling potvrdil prevládajúci názor, že boxu sa venujú výlučne menej inteligentní ľudia. Ír je dôkazom, že aj uvažujúci muž sa môže vydať na dráhu boxera.
Mnohí toto odvetvie vnímajú ako cestu k peniazom, Lee však radšej hovorí o poznávaní. Kariéra ho zaviedla na rôzne miesta. Trénoval v Detroite, ktorý ani náznakom nepripomína domovský Limerick. Predstavil sa od dánskeho Esbjergu po Memphis v Tennesse. Zdôrazňuje, ako ho hrozba nebezpečných následkov prehry v boxe naučila veľa o sebe samom. Tvrdí, že tento šport je umenie, kde inštinkt a improvizácia prevážia nad drilom a rutinou. Je vášnivým čitateľom, vystúpil v divadelnej hre o ruskom spisovateľovi Antonovi Pavlovičovi Čechovovi. Jeho manželka spieva v alternatívnej kapele a režíruje v divadle. Andy Lee rozhovormi o svojich obľúbených knihách či účasťou na besede o dramatických dielach búra predsudky, podľa ktorých je ring vyhradený iba pre určitú skupinu.