Štefan Svitko si hneď skraja nového roka splnil sen, dostať sa na Dakare do prvej trojky. Tridsaťtriročný ambiciózny jazdec obsadil na 37. ročníku najprestížnejšej rely na svete vynikajúce druhé miesto. Absolútne zaslúžene.
Už vlani sa po opatrnejšom začiatku rozbehol a od polovice pretekov sa držal na výbornej piatej priečke, ktorá mu patrila i po záverečnej trinástej etape. No málilo sa mu. Veľmi totiž túžil po prvej trojke.
„Piate miesto je skvelé, hoci som chcel byť vyššie. Konkurencia však bola obrovská,“ vravel a o svojom jedinom cieli – najlepšej trojke – hovoril naďalej pri každej príležitosti.
A o rok sa dočkal.
Hneď po druhej etape (úvodný prológ mal len 11 kilometrov a prvú zrušili) sa usadil v prvej päťke a ani na chvíľu z nej nevypadol. O deň neskôr sa vyhrieval dokonca na čele priebežného poradia, a hoci to trvalo len deň, už vtedy bolo jasné, že to má rozbehnuté na vynikajúci celkový výsledok. Vyhýbali sa mu vážne problémy, z dvanástich etáp bol deväťkrát medzi piatimi najrýchlejšími a v desiatej dokonca zvíťazil.
„Každý deň som pozorne sledoval vývoj a držal palce Števovi aj Ivanovi Jakešovi. Od začiatku bolo vidieť, že Števo je perfektne pripravený fyzicky aj jazdecky. Hovoril o umiestnení do tretieho miesta, preto som dúfal, že by sa mu to mohlo podariť. Najdôležitejšie bolo, že mu vydržala technika,“ hovorí majster sveta v endure a bývalý vynikajúci motocyklista Jaroslav Katriňák.
Je možné, aby Svitko alebo Jakeš raz Dakar aj vyhrali?
„Prečo nie? Števo skončil druhý, takže mu k tomu chýba už len jediný krôčik. Samozrejme, muselo by všetko do seba ideálne zapadnúť. Základom je perfektne sa fyzicky pripraviť a mať kusisko šťastia. Bez neho nemáte šancu. Obom veľmi prajem, aby dosahovali na Dakare najlepšie možné výsledky. Obaja sú výborný jazdci a majú už čosi za sebou. Chcelo by to vytvoriť im ešte lepšie podmienky, čo je však na Slovensku extrémne náročné. Obrovskú zásluhu na ich úspechoch majú rodičia, bez ich pomoci u nás nemáte šancu presadiť sa. Nielen v motorizme, ale napríklad ani v lyžovaní, ako ukazuje príklad slalomárok Velez-Zuzulovej či Vlhovej,“ hovorí Katriňák. Deviaty muž celkového poradia Dakaru z roku 2007 najviac prežíval záverečné etapy, keď už Svitkovi chýbalo do úspešného absolvovania pretekov len máličko.
„V závere dvanástej etapy bolo náročné navigovanie, no veril som, že to zvládne a druhé miesto uháji. Ku koncu párkrát spadol a poškodil niektoré veci na motorke, no našťastie nič vážne. Na rely vás totiž môže vyradiť z pretekov aj ľahký pád, pri ktorom sa vám síce nič nestane, ale rozbijete niečo, bež čoho sa nedá pokračovať,“ vysvetľuje Katriňák. Z veľkého úspechu Svitka sa teší aj 59-ročný Ján Zaťko, ktorý na prelome rokov absolvoval Africa Eco Race. Na rely, ktorá sa jazdí po stopách pôvodnej trate Dakaru v Afrike, obsadil šieste miesto.
„Števo je môj dobrý kamarát a poznám ho od dôb, keď ešte ako malý začínal s countrycrossom. Jeho druhé miesto je niečo fantastické, no zároveň si to zaslúži. Dvakrát sme spolu bivakovali na Rely Dakar. Raz som ho veľmi ľutoval, keď sa mu pre ťažký pád nepodarilo preteky napriek veľkej snahe dokončiť, v roku 2012 zase napriek zraneniu ruky a proti vôli doktora rely dokončila skončil piaty. Je to veľký profesionál a bojovník, no zaslúžil by si troška iné podmienky, aby mohol okrem Dakaru absolvovať celý seriál majstrovstiev sveta v rely. Dúfam že na prvé podujatie v Abú Zabí pôjdeme spoločne, alebo ešte lepšie by bolo, keby ho angažoval nejaký továrenský tím,“ uviedol Zaťko, ktorý sa na Dakare predstavil dvakrát, ale ani raz neprišiel úspešne do cieľa.