Televízne vysielacie práva na šampionát sa mali v Rusku pôvodne predať za 6 miliónov amerických dolárov, cena však s prispením centrálnej ruskej banky náhle vystúpila na 25 miliónov USD. Najvyšší predstavitelia svetovej atletiky vrátane členov Rady IAAF nemohli nevedieť o „nepotizme“ panujúcom v organizácii a o rozsahu dopingu.
To sú len niektoré z ďalších zistení nezávislej vyšetrovacej komisie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), ktorá vo štvrtok v Mníchove zverejnila druhú časť svojej správy primárne venovanej dopingu v ruskej atletike. Agentúre AP poskytla 89-stranový materiál na nahliadnutie nemenovaná osoba s niekoľkohodinovým predstihom a formulácie sa prakticky zhodujú.
Líder komisie a prvý prezident WADA Dick Pound v správe konštatuje, že nekontrolovanou korupciou je nasiaknutá celá štruktúra IAAF a zodpovednosť za ňu nenesie iba „pár darebákov“, ako sa pôvodne zdalo. „Korupcia je v organizácii pevne zakorenená. Takýto stav sa nemôže ignorovať alebo odbyť tým, že sa pripíše na účet jedného odpadlíka, ktorý konal na vlastnú päsť,“ napísal Pound. Hanba za alarmujúci stav padá na hlavy členov Rady IAAF, ktorej súčasťou bol aj terajší prezident a Diackov nástupca Sebastian Coe. V správe sa uvádza, že Rusko sa stalo „dopingovým rajom“. „Zaznamenali sme zjavný nedostatok politickej vôle IAAF konfrontovať ruskú stranu s úplným známym či predpokladaným rozsahom užívania zakázaných látok a metód,“ konštatovali vyšetrovatelia.
Kanaďan detailne opísal komunikáciu medzi Diackom a vtedajším právnikom IAAF Huwom Robertsom, ktorý žiadal pokyny ohľadom postupu v dopingovej kauze s deviatimi ruskými atlétmi. Keď sa nedočkal odpovede, Diack mu vraj vysvetlil, že „sa nachádza vo veľmi zložitej situácii a vyriešiť ju môže iba ruský prezident Putin, s ktorým ho viaže priateľské puto“. V Moskve napokon neštartoval ani jeden z predmetných športovcov, ich neúčasť bola interpretovaná rôznym spôsobom, ale IAAF ich kauzám aj tak nevenovala pozornosť, čo napokon viedlo k Robertsovej výpovedi v januári 2014. Roberts tvrdí, že prakticky nemal žiadnu kontrolu nad prípadmi, v ktorých figurovali ruskí atléti. Od novembra 2011 poveril Diack touto agendou svojho osobného právnika Habiba Cissého, ktorý nemal v tejto sfére žiadne skúsenosti. Cissého vyšetrujú francúzske úrady pre podozrenie z korupcie.
Správa tiež podrobne líči stretnutie v moskovskom hoteli v roku 2012 za účasti ruského televízneho poradcu, Diackovho syna Papu Massatu, Cissého a prezidenta Všeruskej federácie ľahkej atletiky (VFLA) Valentina Balachničeva, ktorý bol v tom čase aj pokladníkom IAAF. Prítomní riešili problém s nízkou cenou televíznych práv na MS 2013 pre ruský trh. Krátko po schôdzke Papa Massata Diack oznámil, že sa dohodol s ruskou bankou na 25 miliónoch USD. Pound preto navrhuje preveriť okolnosti udelenia práv.
Prvú časť správy prezentoval Pound 9. novembra, týkala sa predovšetkým systémového nekalého konania Rusov. Takmer rok trvajúce vyšetrovanie podnietila séria dokumentov, ktorú odvysielala nemecká televízna stanica ARD. Komisia po 11 mesiacoch práce priamo obvinila ruskú vládu a štátom dotované inštitúcie z účasti na rozsiahlom podvode s užívaním zakázaných látok a na kamuflovaní pozitívnych prípadov. Komisia navrhla vylúčiť Všeruskú federáciu ľahkej atletiky (VFLA) a jej športovcov z účasti na všetkých medzinárodných podujatiach až do očistenia od dopingu. Rada Medzinárodnej asociácie atletických federácií za vážne pochybenia v oblasti boja proti dopingu napokon suspendovala VFLA až do odvolania. WADA po zverejnení prvej časti správy skonštatovala, že niektoré informácie dočasne ponechala v tajnosti, aby poskytla Interpolu možnosť vyhodnotiť príslušné poznatky a prípadne z nich vyvodiť konzekvencie.
Krátko pred zverejnením druhej časti správy agentúra získala AP prístup k interným dokumentom a komunikácii v IAAF. Z nich vyplýva že IAAF vedela o systematickom dopingu ruských reprezentantov už pred šiestimi rokmi a panovali v nej dokonca obavy, že športovci z tejto krajiny by za zneužívanie krvného dopingu a transfúzie mohli zaplatiť aj vlastnými životmi.