Varga sa na Vianoce neplánuje prežrať, ale ešte uvidí
Zemiakový šalát, veľa koláčov a rodinnej pohody. Na to všetko sa teší najlepší slovenský triatlonista Richard Varga v súvislosti s Vianocami. Športovec s prísnou životosprávou a tvrdým tréningom dobre vie, že len na pár dní v roku sa môže „odviazať“ a veľmi si to váži.
Foto: FB Richard Varga
„Teším sa na to, že nebudem robiť nič. Budem len pomáhať v kuchyni a tráviť čas s rodinou a blízkymi,“ odpovedal Richard Varga na otázku, čo bude robiť počas nadchádzajúcich sviatkov. Tréning na Štedrý deň pravdepodobne vynechá. Zato dobré jedlo si dopraje. "Príde mi hlúpe, aby som sa na Vianoce nevenoval rodine, ale tréningu. Konečne môžem dať aj ja im niečo naspäť. Teším sa na zemiakový šalát, veľa sladkostí, koláčov. Asi sa nebudem chcieť úplne prežrať, ale uvidíme. Podľa toho, ako mi bude chutiť,“ vravel R. Varga v dobrej nálade počas vyhlásenia ankety Triatlonista roka, v ktorej dominoval siedmykrát v rade. Na vysvetlenie zvýšeného vianočného apetítu dodal: „Trénujem veľa a aj veľa spálim. Hocičo dám do seba, pôjde to hneď preč.“
Už istý účastník olympijských hier v Riu de Janeiro rád trávi posledný deň v roku s kamarátmi na chate, najlepšie v Tatrách. „Tentoraz mi to nevyjde, predsa len dôležitý olympijský rok si vyžiada ešte viac prípravy a serióznosti. Dúfam, že o rok to bude iné,“ dodal Richard Varga, ktorý sa v prvých vážnych pretekoch roka 2016 predstaví 10. apríla v rámci Svetovej série v austrálskom Gold Coaste.
Listopadová sviatkuje v Perneku so stredoslovenským menu
Najlepšia slovenská plavkyňa Katarína Listopadová bude tráviť vianočné sviatky doma s rodinou v Perneku – a so stredoslovenským menu. „Moja mamina odtiaľ pochádza a so sestrou sme tam trávili detstvo,“ prezradila 22-ročná univerzálka. Jedla si podľa vlastných slov dopraje dosť, ale nebude to preháňať.
Foto: SITA
„Tým, že sa snažím jedávať zdravo, tak prípadne prejedanie sa nezdravými vianočnými jedlami mi môže skôr uškodiť ako spraviť radosť.“ U Listopadovcov sa na štedrovečernej tabuli podáva viacero chodov. „Prvé sú oblátky potreté medom, teda vždy na prvú oblátku hlava rodiny spraví medom krížik. Druhý chod je klasika – ryba so šalátom, aj keď ja kapra veľmi nemusím, keďže po celodennom držaní hladovky a čakaní, či uvidím zlaté prasiatko, mi nerobí dobre sa zdržovať kosťami z neho, tak mávame aj lososa. Tretí chod sú opekance s bryndzou a posledným kyslá polievka s hríbmi a vajíčkom. Nejde o klasickú kapustnicu, ale o vývar z nej. Taktiež jedlo typické pre oblasť Liptova,“ vymenovala Listopadová a k ďalšiemu programu dodala: „Potom prídu na rad darčeky a pozeranie rozprávok. Prípadné zháňanie sódy bikarbóny pre tých, ktorí neodhadli pomer jedla na prázdny žalúdok. A to môžem byť pokojne aj ja.“
V rakúskom Grazi sa pripravujúca zverenka Dirka Langeho a Miroslava Machoviča by cez sviatky rada vybehla párkrát na bežky, aby si trochu odpočinula od plávania. „Je super byť po celom roku na cestách a po všetkých povinnostiach konečne doma s rodinou. Preto si tak nelámem hlavu nad darčekmi. Asi preto, lebo najviac sa teším na to, že budeme všetci spolu,“ pridala Listopadová, ktorá už má istotu štartu na olympijských hrách v Riu de Janeiro 2016 vďaka splnenému A-limitu na motýľkarskej stovke.
Nagy má štedrovečernú večeru bez polievky a s rezňom
Nijaká zimná prestávka, iba krátky oddych čaká počas vianočných sviatkov na najlepšieho slovenského plavca Richarda Nagya. „Strávim ich doma s rodinou a dvadsiateho siedmeho už trénujem,“ prezradil, ale neprekvapil elitný republikový vytrvalec. Pauzovať od povinností v bazéne sa hotuje len veľmi málo. „Voľno budem mať v kuse tri dni, potom na Silvestra a tam sa to končí,“ pridal so smiechom.
Foto: SITA, Ján Slovák
Dvadsaťdvaročný člen plaveckého klubu J&T Bratislava je známy jedák, takže ak sa naskytne príležitosť, nenechá sa dvakrát ponúkať. „Jedlo si cez sviatky skutočne doprajem, a keďže budem trénovať, tak môžem aj vo väčšom množstve,“ tvrdí Nagy, na ktorého štedrovečernom tanieri by ste márne hľadali polievku či rybu. „U nás býva klasické menu – kapustnica, kapor, zemiakový šalát, ale keďže ja kapustnicu nemám rád a ryby mi chutia, len keď si ich sám chytím, tak to zvládnem bez polievky a s rezňom.“
Rodák zo Želiezoviec, ktorý do tohto mestečka v levickom okrese podľa vlastných slov zavíta na Druhý sviatok vianočný, má do olympijskej sezóny 2016 jednoduché a tradičné predsavzatie: „Byť oveľa, oveľa rýchlejší než tento rok.“ Do Ria de Janeiro má splnený A-limit vo svojej najobľúbenejšej disciplíne 1500 m voľný spôsob.
Tóthov vianočný trojboj a jeho odolnosť voči trom pekárkam
Aj keď chodec Matej Tóth, prvý slovenský majster sveta v atletike, počas Vianoc zvykne trochu zmierniť svoje obdivuhodné tréningové tempo, v snahe pobudnúť aspoň chvíľu u svojich blízkych predsa len zvykne putovať krížom cez polovicu Slovenska. Štedrý deň prežije v Banskej Bystrici, Prvý sviatok vianočný u svokrovcov pri Krupine a Druhý sviatok vianočný zasa v rodnej Nitre. A všade si Tóthovci zopakujú tradičné vianočné zvyky.
„Keďže ja som z Nitry, manželka od Krupiny, naše Vianoce sú trochu zmiešané. Je to prakticky taký prierez zvykov,“ povedal 32-ročný člen Vojenského športového centra (VŠC) Dukla Banská Bystrica na margo svojej mnohokrát zrealizovanej sviatočnej procedúry. „My sme sa to našim deťom snažili nejako spojiť a urobiť prierez vianočnými zvykmi. Na Štedrý večer sme doma. Len my štyria. Je to taká rodinná klasika. Jeme oblátky s medom a cesnakom, rozbíjame oriešky, dávame šupinky pod obrus. Máme kapustnicu. To je rozdiel oproti Nitre, kde je šošovica,“ približoval vianočné zvyky úradujúci majster sveta v chôdzi na 50 km z Pekingu a pokračoval: „Keďže deti sú ešte menšie, tak nemáme na štedrovečernom stole kapra, ale rybu bez kosti. Ja si zvyknem robiť lososa na prírodno, keďže sa snažím stravovať zdravo. Samozrejme, na stole nesmie chýbať šalát. Či už majonézový alebo klasicky zemiakový alebo zeleninový. K Vianociam patria aj sladké veci, ktoré, samozrejme, už nie sú pre mňa. O deň neskôr ideme k svokrovcom. U nich dostaneme navyše opekance a halušky. Tam je naozaj štedrý stôl. A celé vianočné hodovanie si ešte zopakujeme u mojich rodičov v Nitre, kde si priblížim svoje detské Vianoce. Takže my máme každý rok v podstate troje Vianoc, z čoho sa stále veľmi teším,“ konštatoval zverenec Mateja Spišiaka, ktorý v záujme vyšších športových cieľov a smelých medailových ambícii dokáže obetovať aj mnohokrát opisované vianočné hodovanie.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Ja to už nevnímam ako obetu či nejaké obmedzovanie sa v jedení. Ani ako diétu. Je to skôr môj stravovací a metabolický režim, ktorý sa mi osvedčil,“ reagoval Matej Tóth pri otázke o držaní diéty.
„Zo svojej stravy som vynechal cukor, nejem chlieb. Keďže to už mám vyskúšané, už viem, čo mi to prináša. Preto to nechcem porušovať ani počas sviatkov. Som rád, že aj vďaka tomuto poznaniu dokážem aj počas Vianoc odolávať nástrahám troch skvelých pekárok, čiže manželky, mojej mamy i svokry. Viem si ustrážiť ten metabolický spôsob fungovania,“ pochválil svoju pevnú vôľu Matej Tóth. „U mňa však Vianoce a vianočný čas nie sú iba o jedle. Na sviatky sa teším. Teším sa na to, že si to s rodinkou môžeme v pokoji užiť, že sa niekoľko dní môžeme nerušene venovať jeden druhému. Tento rok aj pre prípravu na MS v Pekingu takých spoločných rodinných chvíľ nebolo veľa, preto sú pre nás stále veľmi vzácne,“ dodal úspešný slovenský atlét, ktorý vďaka historickému titulu svetového šampióna v chodeckom maratóne sa stal korunným princom slovenského športu za rok 2015.
„S akými ambíciami a cieľmi pôjdem do olympijského roka 2016? Ten cieľ je predsa jediný. Aj keby sa celá sezóna začala veľmi zle, aj keby sa mi počas prvého polroku na súťažiach nedarilo, tak na olympiáde v Riu chcem uspieť. S trénerom urobíme všetko pre to, aby som zopakoval tú špičkovú formu, ktorú som tento rok mal pred Pekingom alebo v Pekingu. Keď to takto zopakujem, tak je veľká šanca, že by to aj v Riu mohol byť ďalší veľký úspech nie iba pre mňa samotného, ale aj pre celú slovenskú atletiku,“ zdôraznil 32-ročný odchovanec nitrianskej atletiky v službách VŠC Dukla Banská Bystrica.
Kozák: Kto mal kedysi na dedine loptu, mal aj kamarátov
Futbalový tréner Ján Kozák (61) sa na tohtoročné Vianoce teší ako na každé iné. Nič na tom nezmenil historický postup slovenských futbalistov pod jeho vedením na majstrovstvá Európy či množstvo sprievodných akcií, ktoré súvisia s tým, že sa stal vyhľadávanou osobnosťou. "Tak som bol odmala vychovaný, že sa teším na Vianoce. Kým rodičia žili, schádzali sme sa počas sviatkov všetci doma v Matejovciach. Ja s rodinou, sestra s rodinou. Žiaľ, už obaja umreli, je rad na nás prebrať štafetu. Vždy som rád, keď sa opäť ako rodina zídeme. Najlepší pocit mám vtedy, keď si všetci sadneme k spoločnému stolu. My dvaja s manželkou, syn aj dcéra s rodinami, čiže deväť ľudí,“ uviedol Ján Kozák na vianočnú tému.
Prezradil, že z vianočných povinností či zvykov má dlhodobo na starosti stromček, manželka zasa finalizuje darčeky a slávnostnú večeru. Apropos, darčeky. Aký má k ním vzťah chlap po šesťdesiatke a ako si spomína na tie z detstva? “Nikdy mi nešlo o veľké darčeky alebo o ich množstvo. Dôležité je spomenúť si na druhého. Keď som bol chlapec, potešila ma futbalová lopta či korčule. Doma nebola hojnosť, ale na to sa vždy našlo. A kto mal futbalovú loptu, už mal aj kamarátov. Tak to bolo kedysi na dedine a to bola veľká výhoda," vravel Kozák. Reprezentačný tréner pridal aj príhodu, za akých okolností prestal veriť, že darčeky nosí Ježiško. „Niečo sa nám so sestrou nezdalo a začali sme kutrať v skriniach. Čo sme tam videli, sa potom zrazu objavilo pod stromčekom. Nikdy sme sa k tomu nepriznali, že sme to našli už skôr. Báli sme sa priznať, že sme čosi hľadali a po druhé – chceli sme urobiť radosť aj rodičom,“ priznal Ján Kozák po rokoch.
Foto: Pravda, Luboš Pilc
Tréner s bohatými skúsenosťami bol kedysi búrlivák, teraz sa z neho stal viac domáci typ, čo sa prejavuje aj počas sviatkov. „Duch Vianoc sa možno vo všeobecnosti vytráca, ale ja to neriešim. Snažím sa, aby u nás doma to stále malo svoje čaro. Neskôr sa zasa celá rodina zídeme na Silvestra. Do podnikov už chodíme menej, uznávame skôr príchod Nového roka v papučiach,“ uviedol s úsmevom na tvári.
Napriek sviatočnej atmosfére a dodržiavaniu vianočných zvykov bývalý reprezentant a dnes úspešný tréner v sebe nezaprie futbalového obdivovateľa. A to ani počas najkrajších sviatkov v roku. „Či dokážem počas Vianoc nemyslieť na futbal? Áno, ale keď sa na Štefana začne hrať aspoň anglická liga, mám sa na čo pozerať. Futbal je síce moje zamestnanie, ale zároveň ma stále neskutočne baví. Teším sa na každý dobrý zápas. Rozhodne si ho nepozriem len preto, že musím,“ dodal Ján Kozák.
Repčík cez Vianoce trénuje, na Silvestra sa chystá do JAR
Slovenského rekordéra v behu na 800 m Jozefa Repčíka (1:44,94) v závere sezóny 2015 zabrzdila operácia zranenej achilovky. Práve pre túto zdravotnú indispozíciu prežil 29-ročný rodák z Brezovej pod Bradlom hneď po sezóne totálne oddychové tri týždne, hoci po skončení súťažného ročníka zvykne práve tri týždne dovolenkovať. Vtedy súťažná atletika ide trochu bokom, ale nie základná kondičná príprava. Tentoraz sa však po operácii nohy musel venovať predovšetkým dôkladnej rehabilitácii a liečbe. Aby koncom roka mohol opäť už zdravotne fit nastúpiť do rozbehnutého vlaku bežeckého tréningu.
„Ja mám teraz trochu dlhší oddych. Aj keď už trénujem. Ale robím iné veci, ktoré zatiaľ nezaťažujú operovanú nohu. Čerstvo zreparovaná achilovka ešte trochu štrajkuje. Verím však, že začiatkom budúceho roka budem už zdravotne v poriadku. Preto zatiaľ najmä plávam a bicyklujem. To je trošku iná náplň prípravy, než na akú som bol dlhé roky zvyknutý,“ povedal Jozef Repčík na margo svojej neatletickej náplne aktuálnych tréningových dávok, ktoré s určitými úľavami absolvoval v novembri a decembri 2015.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
Podľa neho táto vynútená zmena v tréningu je dobrá predovšetkým na jeho psychiku. „Je to niečo iné, než som robil doteraz. Som trochu aj rád, že nemusím robiť stále tie isté veci. Privítal som, že môžem trénovať aj niečo iné,“ dodal Jozef Repčík, ktorý je teraz v tomto hektickom predvianočnom decembrovom čase mysľou už v prvých týždňoch budúceho roka 2016.
„Počas Vianoc nezvyknem oddychovať. Dokonca aj cez sviatočné dni sa ráno idem normálne prebehnúť. Teraz, v tomto stave, aspoň trochu vyklusať. Musím byť trochu v pohybe. Preto si nezvyknem svojvoľne naordinovať vianočné voľno. Aj teraz sa v rámci možností normálne pripravujem, lebo hneď po Vianociach, na Silvestra, odchádzame na 40-dňové sústredenie do JAR. Už sa teším na teplo, na dobré podmienky, ktoré nás na juhu Afriky budú čakať v januári a februári,“ priblížil Jozef Repčík harmonogram decembrovej prípravy. Jeho štíhla vyšportovaná postava je dôkazom toho, že ani počas nadchádzajúcich sviatkov hojnosti sa nezvykne nejako extra prejedať. „Nie, diétu nedržím. Ja ju ani nepotrebujem. Počas Vianoc zjem všetko, na čo mám chuť. Ale určite nezjem tri vyprážané rezne s kopou zemiakového šalátu na jedno posedenie. To veru nie. Aj koláčiky si doprajem ku kávičke. Nemám s tým problém. A nebojím sa, že by som cez Vianoce pribral povedzme štyri kilá. To mi nehrozí,“ reagoval strieborný osemstovkár zo Svetovej univerziády 2013 v ruskej Kazani a pokračoval: „Myslím si, že v tomto smere mám ako bežec na 800 m výhodu, lebo tie prípadné prebytočné kilá veľmi rýchlo spálim. Vypotím im počas tvrdého tréningu. Počas takého oddychového času by mal človek zjesť to, na čo má chuť. Nedávno sme mali prednášku, že sem – tam si treba dopriať aj slaninku. Samozrejme, nie každý deň. Lebo podľa mňa vždy treba mať na pamäti, že špičkový športovec sa musí stravovať rozumne a jeho jedálny lístok musí byť bohatý na osožné veci, predovšetkým na vitamíny.“
Dubovcová nemá v láske klasické vianočné menu
„Ja som v tomto dosť špeciálny prípad. Mne to klasické slovenské vianočné menu nechutí. Neviem, či nás je veľa na Slovensku, ale mne typická vianočná kapustnica neberie. Asi som jediná, koho poznám,“ prekvapila hneď v úvode rozhovoru na typickú vianočnú tému tohtoročná semifinalistka ME v plážovom volejbale Natália Dubovcová a pokračovala: „Navyše, posledné dvoje Vianoce som prežila v Česku, kde to bolo predsa len iné. Musím však povedať, že pre mňa je čaro Vianoc v niečom inom, nie v jedle. Určite sa počas nich nevykrmujem. Ja som navyše ešte aj bezlepková. Preto Vianoce vnímam ako možnosť byť s rodinou. Uprostred nej veľmi vnímam tú krásnu sviatočnú atmosféru. Preto sa teším najmä na rodinu, nie na sviatočné jedlo.“
Foto: Facebook
Ako Natália Dubovcová ďalej uviedla, spolu s Dominikou Nestarcovou, hoci v tomto zimnom období nemôžu pre zranené ramená trénovať s loptami, športovú prípravu na novú olympijskú sezónu vôbec nezanedbávajú. Ba práve naopak. Obidve robia všetko pre to, aby v prvej časti budúcej sezóny boli zdravotne v poriadku a tiež v dobrej fyzickej kondícii. Veď počas nej pôjde o veľmi veľa. Slovenky stále bojujú o účasť na OH 2016 v Brazílii. Momentálne sú druhé pod stanovenou čiarou kvalifikačného redukovaného celosvetového rebríčka. Preto budúci rok sa o splnenie svojho olympijského sna idú pobiť až do posledného dychu. Až dovtedy, kým bude blikať akákoľvek šanca nádeje. Obe veľmi túžia hrať budúci rok v kolíske tohto športu, na legendárnej pláži Copacabana v Riu de Janeiro.
„Na Štedrý deň možno nebudeme trénovať. Ale posilňovať budeme stále. Aj cez sviatky. Lebo inak sa to nedá robiť,“ povedala 25-ročná Bratislavčanka na margo aktuálneho zimného tréningu najúspešnejšieho slovenského ženského páru v plážovom volejbale.
„Aj teraz, keď netrénujeme s loptami, stále sa musíme udržovať v kondícii. Čiže posilňovanie a kondičnú prípravu zdokonaľujeme stále. Neustále na tom spolu pracujeme. Toto nesmieme v žiadnom prípade zanedbať,“ dodala Natália Dubovcová..
Erik Varga sa teší na sladkosti, ale najmä na pohodu a pokoj
Slovenský reprezentant v športovej streľbe Erik Varga má za sebou náročný rok, v ktorom však zvládol vrchol sezóny a na majstrovstvách sveta v talianskom Lonate obhájil titul v trape mužov. „Celý rok bol obdobím prekonávania prekážok, ale psychicky som to aj vďaka podpore najbližších ustál. Pozitívna energia od ľudí, ktorí žijú streľbou a stoja pri mne, mi pomáha napredovať. Bol by som rád, keby to tak pokračovalo aj v olympijskom roku. Nie som však jasnovidec a dopredu sa to dá len ťažko predpovedať, obzvlášť pri náročnosti streľby. Ja som skromný človek, nerád lietam vysoko, lebo odtiaľ sa dá rýchlo spadnúť. Príprava na olympijskú sezónu bude určite svedomitá a čas ukáže, čo sa z toho podarí,“ uviedol Erik Varga, ktorý patrí medzi slovenské olympijské medailové nádeje v Riu de Janeiro: „Uvedomujem si, že očakávania boli, sú i budú. Na OH príde každý pripravený, takže človek môže skončiť prvý, ale i posledný. Dôležitá bude psychika, preteky sa rozhodnú v hlave.“
Tohtoročné úspechy vyniesli Vargu na 4. miesto v ankete KŠR SSN Športovec roka 2015. Ocitol sa v spoločnosti ďalších majstrov sveta – cyklistu Petra Sagana či atléta Mateja Tótha, pred ním skončil aj hokejista Marián Hossa. „Cyklistika, futbal, hokej i niektoré ďalšie športy sú mediálne inde ako športová streľba, sú populárnejšie, čiže ťažko sa to porovnáva. Ľudia si myslia, že človek si len tak zastrieľa, ale je to tiež veľmi náročné športové odvetvie,“ poznamenal člen ŠCP Bratislava, ktorý priznal, že má bližšie k bicyklu ako ku chôdzi. „Určite mi je bližší bicykel, s rodinou si z času na čas vyletnícky zajazdíme. Ja som nikdy nebol atlét preferujúci dlhé trate.“
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
V utorok večer absolvoval Erik Varga slávnostné vyhlásenie výsledkov ankety v novej budove SND v Bratislave. Splnil si poslednú oficiálnu povinnosť pred vianočnými sviatkami. „Puška išla momentálne bokom, trénovať nebudem. V najbližších dňoch sa plánujem venovať rodine, poľovníctvu, prechádzkam v prírode, aby som načerpal sily do budúceho roka. Prípravu do OH ešte nemám rozplánovanú, nechal som to zatiaľ ležať. Chcem si oddýchnuť a tráviť čas s najbližšími, lebo počas sezóny je to náročné,“ priblížil náplň najbližších dní 39-ročný rodák zo Šale, ktorý si počas sviatkov aj dopraje.
„Manželka sa o mňa dobre stará. Ona je na životosprávu špecialistka, vie čo treba i čo sa nesmie. Počas sviatkov si však doprajem aj sladkosti, takže možno v tomto smere trochu zhreším, ale to sa neskôr vykompenzuje. Potešia ma rôzne sladkosti, koláčiky a vianočná ryba, ale predovšetkým pocit pohody a pokoja,“ prezradil zverenec trénera Branislava Slamku, ktorý jasne definoval aj svoje želanie pod stromček: „Zdravie, šťastie, pokoj. Nech je každý spokojný a zažíva veľa radosti.“