„Predseda technickej komisie tvrdí, že dobrý rozhodca je mokrý rozhodca,“ vraví 36-ročný Košičan Tomáš Bábela, ktorý je jednotkou spomedzi aktuálne štyroch slovenských arbitrov s licenciou Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA) a je v akcii aj počas vrcholiacich majstrovstiev Európy v krátkom bazéne v izraelskej Netanyi.
Aké pravidlá sa v súčasnom plávaní porušujú najviac?
Najčastejšie ide o nesúčasný dohmat, teda nie oboma rukami naraz. Potom sú to predčasné odskoky a viac motýlikových kopov pri prsiach, keďže po každej obrátke je povolený iba jeden.
Televízny záznam občas odhalí chybné arbitrovo rozhodnutie. To už nemá dodatočne vplyv?
Video nie je prípustné, ani spätne. Vždy je to na rozhodnutí daného človeka v konkrétnom momente. On to vidí ináč. Plavca sleduje odzadu, voda sa vlní.
Vy po nejakom spornom verdikte nesiahnete spätne po videu?
Nie. Už keď som raz rozhodol, nepátram po tom ďalej. S kolegami či trénermi sa to ešte niekedy preberá, ale už len v neformálnej rovine.
Rozhodcovia sa striedajú na štarte, obrátkach a kontrole plaveckého spôsobu po stranách bazéna. Máte svoju obľúbenú pozíciu a je nejaká povedzme aj nevďačná?
Ja ich tak nevnímam. Pre mňa sú všetky rovnako ťažké a ľahké zároveň. Som vďačný za to, že sa to strieda. Lebo hocičo človek robí dlhý čas, vedie k stereotypu a zníženiu koncentrácie.
Je práve tá rozhodujúca?
Áno aj. Jeden plavecký poldeň trvá tri či štyri hodiny, sú také dva denne, drvivú väčšinu času ste a nohách. A teraz máte päť či osemdňový šampionát, čo dá poriadne zabrať. Ak chcem byť sám so sebou spokojný, musím skutočne ísť naplno. Síce neabsolvujeme fyzické previerky ako napríklad futbaloví rozhodcovia, ale pre telo je to poriadna zaberačka. Určite nie forma dovolenky, ako sa mnohí môžu domnievať. Mimoriadne dôležité je podľa mňa tiež nájsť správny balans medzi dodržiavaním pravidiel a používaním vlastnej hlavy. Samozrejme, treba ich uplatňovať čo najvernejšie, ale zároveň ľudsky.
Ak vo vašej dráhe pláva Slovák, beriete to s nadhľadom?
Áno, som v týchto prípadoch odosobnený. Výsledky krajanov si pozriem na svetelnej tabuli. Ak sa to len trochu dá, po očku sledujem Slovákov aj v inej dráhe. Samozrejme, nie na 50 m trati, ktorá ubehne rýchlo.
Chodia si k vám plavci či tréneri po radu?
Áno, čo mi lichotí a je príjemné. Pýtajú sa spätne, či bolo všetko v poriadku alebo si niečo ujasňujú."
Ako ste sa vlastne dostali k rozhodovaniu?
Ešte keď som plával, nebol som natoľko dobrý, aby som sa prebojoval na majstrovstvá Európy či sveta. Veľmi som ich však chcel zažiť na vlastnej koži, takže už počas plaveckej kariéry som sa začal postupne venovať rozhodovaniu.
Zvykne byť pravidlom, že rozhodcovia sú bývalí plavci?
Neskúma sa to, ale väčšinou áno. Buď plavci, alebo ľudia, čo sa pohybovali v plaveckých kruhoch. Rozhodujem od roku 1998, licenciu FINA mám jedenástu sezónu. Dvaja Slováci na jednom seniorskom podujatí sme boli iba pred dvoma rokmi na ME v dánskom Herningu spoločne s ‚Ťoťom‘ Soškom.
Skladáte pravidelne aj skúšky?
Nie, iba žiadame o obnovenie licencie. Materská federácia navrhuje medzinárodných rozhodcov a je aj garantom, že sú spôsobilí na vykonávanie funkcie.
Predpokladám, že nejde o zárobkovú činnosť.
Nejde. Náklady spojené s cestovaním, ubytovaním a stravou pokrýva ‚vysielajúca‘ federácia, resp. FINA v prípade podujatí pod jej hlavičkou. U nás je to najmä o prestíži. V civile som zamestnaný vo firme v stavebníctve, kde ma z nej podľa potreby uvoľnia. Na Slovensku sa rozhodovaniu venujem najmä počas víkendov, v súčasnosti je ich asi dvadsať do roka.
Z futbalu sú známe prípady, keď na trávnik vtrhne exhibicionista, počas hokejového zápasu sa občas objavia na ľade nedovolené predmety. Čo kuriózne ste zažili pri bazéne?
Nič z takýchto extrémov som počas plaveckých súťaží nevidel ani nepočul. Zažil som však napríklad kačku na hladine – na majstrovstvách Európy v dlhom bazéne v Budapešti 2006 pod holým nebom. Pristála tam medzi rozplavbami, a tak sme čakali, kým sa jej uráči odletieť.
A čo nejaké ľudské, ale, pravda, úsmevné zlyhanie?
Koluje dávna historka o kolegovi, ktorý zaspal na obrátke, vraj počas pretekov. Sedel a súťaž ho ‚zaujala‘ natoľko, že si zdriemol a údajne ho museli budiť.
Má aj plavecký rozhodca sen?
Tak ako u športovcov sú to olympijské hry. Z Európy ide pod päť kruhov každé štyri roky iba osem arbitrov a je nás asi štyristo, takže šance sú naozaj v rovine teórie. Nemáme rebríček rozhodcov ani nepoznám kľúč, podľa ktorého sa nominuje.
Čo bol váš doterajší vrchol?
Svetový šampionát v dlhom bazéne v Melbourne 2007. V Aréne Roda Lavera, dejisku grandslamového Australian Open, bolo na tribúnach asi desaťtisíc ľudí. A v Austrálii je plávanie šport číslo jeden. Láka ma znova zažiť ‚svet‘, Budapešť 2017 sa núka ako výborná príležitosť.