V novozélandskom Aucklande je streda podvečer a na miestnom letisku vládne až neobvyklý ruch. Z oblohy na pristávaciu plochu zostupuje čierne lietadlo spoločnosti Air New Zealand. To je signál pre skupinku letiskových zamestnancov, aby sa rozostavili a hlasno spustili už zmienené: Ka mate! Ka ora… Pridali i dokonale nacvičené pohyby, vytreštené oči a vyplazené jazyky.
Slávna Haka, bojový tanec, ktorým sa po celom svete prezentujú novozélandskí ragbisti, v dokonalom prevedení. Práve ním privítali Novozélanďania svojich hrdinov, čerstvých majstrov sveta, pri návrate do vlasti.
„Celý národ žije v týchto dňoch len ragby. Ľudia majú na autách i v oknách domov vlajky, neustále menia statusy na sociálnych sieťach. Miestne televízie dookola omieľajú úspech reprezentácie,“ referuje z Aucklandu Henrieta Lennerová Senior, Slovenka žijúca už niekoľko rokov na Novom Zélande, kde sa vydala. „Opätovný triumf na svetovom šampionáte vyvolal v Novozélanďanoch obrovský ošiaľ. Asi podobný, ako vládol na Slovensku v roku 2002, keď hokejisti priniesli z majstrovstiev sveta zlato,“ dodáva rodáčka z Pezinka.
Pred trinástimi rokmi vítalo v Bratislave partiu Jána Filca približne 50-tisíc fanúšikov. Rovnaký počet sa zišiel včera aj v aucklandskom Victoria Parku. Vzduchom sa nieslo obvyklé: All Blacks, All Blacks… „Pre ľudí sú ragbisti bohmi. Všetci ich zbožňujú. Hrdí sú najmä na kapitána Richieho McCawa či legendárneho Dana Cartera,“ vraví Lennerová Senior.
Srdcia Novozélanďanov (a nielen ich) si však získal aj Sonny Bill Williams. Hoci sa v tíme trojnásobného majstra sveta musel zmieriť len s úlohou náhradníka, po finále zaujal celý svet. Keď sa k nemu z hľadiska rozbehol malý fanúšik Charlie Lines, zrazil ho k zemi jeden z ochrankárov. Williams sa ho zastal, vzal pod ochranné krídla a ako bonus daroval 14-ročnému chlapcovi svoju zlatú medailu. „Nechcel by som, aby sa niečo podobné stalo napríklad môjmu synovi. Chcel som Charliemu vyčariť na tvári úsmev,“ vravel.
Nielen pre výnimočné športové výkony, ale aj pre ohromnú ľudskosť sú fanúšikovia z Oceánie na svojich hráčov nesmierne hrdí. „Na Novom Zélande niet obľúbenejších športovcov. Ragbistom konkurujú možno futbalisti či hráči kriketu. V popularite ich však nemôžu dostihnúť,“ tvrdí Slovenka, ktorú si tvrdá, no i mimoriadne džentlmenská hra taktiež získala. „Ragby ma vtiahlo. All Blacks sú najlepší na svete a tak, ako všetci miestni, aj ja ich zbožňujem.“
Prezradili jej už Novozélanďania, v čom tkvie tajomstvo mimoriadnej dominancie novozélandských ragbistov?
„Každý z hráčov je nesmierne hrdý na to, že môže reprezentovať svoju krajinu. Navyše, ich sebavedomie je obdivuhodné. Nech hrajú s kýmkoľvek, zakaždým nastupujú na zápas s jediným cieľom: zvíťaziť,“ prezrádza absolventka Ekonomickej univerzity v Bratislave.