Vydarenú sezónu uzavrela úspešná športová strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková druhým miestom vo včerajších finálových pretekoch Svetového pohára v Nikózii. „Nebolo to zlé (smiech). Keby mi to niekto povedal pred dvoma dňami, tak mu neuverím. Po príchode do Nikózie sa mi totiž na tréningoch príliš nedarilo. Toto je pekný koniec sezóny. Som spokojná. Vďakabohu,“ hodnotila 31-ročná trapistka.
Dá sa aj na posledné preteky v psychicky náročnej sezóne pripraviť tak, ako na ostatné?
Trénovala som normálne. Boli sme aj na sústredení. No už sa ozaj veľmi teším, že viac nemusím trénovať.
Koľko si teraz oddýchnete od pušky?
Dúfam, že aspoň dva mesiace. Koniec domácej sezóny v Trnave sme zmeškali, už nás teda nič nečaká. Trénovať iste nebudem, keďže je už veľká zima. Pušku len vezmem domov a postavím do skrine alebo pod posteľ.
Ako ste spokojná so sezónou?
To, čo sme mali splniť, sme splnili. Miestenku mám a získala som aj tri individuálne medaily plus jednu s Erikom v Baku. Mala som už aj lepšie sezóny, ale tejto nemám čo vytknúť. Oznámkovala by som sa asi na jedna mínus.
V semifinále ste minuli tri z úvodných siedmich terčov. Nerozhodilo vás to?
Aj mňa prekvapilo, ako sa mi to podarilo krásne dobojovať. Po tretej chybe som si vravela, nech sa už všetko skončí. V takom momente z vás opadne tlak z víťazných ambícií, ale ostane druhý – aby ste si neurobili hanbu. To sa mi podarilo (smiech). Vyšlo to perfektne. Prekvapila som aj samu seba.
Vo finále vám viac chýbali fyzické alebo psychické sily?
Zo začiatku som príliš chcela a aj to podľa toho vyzeralo. Do polovice som nad výstrelmi príliš rozmýšľala, no potom som si už finále užila.
Na čo sa teraz najviac tešíte?
Že budem doma oddychovať a užívať si manželský život. Konečne nemusím nikam cestovať so streleckými vecami. Pre mňa je ideálny oddych, tráviť čas s mojím mužom. Na dovolenku sa teraz nikam nechystáme, niekam si odskočíme asi len počas vianočných sviatkov.
Momentálne pôsobíte aj ako masérka komárňanských volejbalistov. Chystáte sa ich povzbudiť aj na nejaký zápas?
Do Komárna neviem, či zájdem, ale onedlho hrajú v Bratislave a tam pôjdem určite. Masírovať ich budem, kým mi začne sezóna, asi do februára.
Nemáte s volejbalistami priveľa roboty?
Dá sa to zvládať. Sme dohodnutí, že vždy prídu na masáž maximálne traja-štyria a to zvládam. Keďže počas týždňa trénujú v Bratislave, tak za nimi chodievam do PKO.
Myslíte už na olympijské hry?
Vôbec. Dúfam, že na Rio nebudem myslieť až do júla (smiech). Samozrejme, príde to skôr. Teraz sa však ozaj najviac teším na to, že všetky veci zbalím a na dlhší čas ich schovám.