Pozlátila ju štvorica Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka v ostrosledovanej káštvorke na kilometri. Len nedávno zložená posádka zvíťazila jednoznačne, keď viedla od štartu až po cieľ. Naposledy získal štvorkajak zlato na svetovom šampionáte pred dvanástimi rokmi. V Gaineshville v USA sa vtedy o triumf postarali bratia Richard a Michal Riszdorferovci s Vlčekom a Jurajom Bačom.
Historicky najúspešnejší Slovák na MS Vlček získal v Miláne jubilejné desiate zlato. Jeho 36-ročný parťák Tarr sa tešil zo svetového titulu v štvorkajaku po prvý raz.
„Mám obrovskú radosť. Druhé a tretie miesta som už pozbieral, ale teraz mám konečne aj titul. Po poslednom tréningu v Szolnoku som v to v kútiku duše veril. Domáci Maďari nám povedali, že sme zašli o tri sekundy lepšie než oni,“ vravel už s medailou na krku Tarr. Je najstarší v lodi a vôbec druhý najstarší medzi elitnými kajakármi.
„O rok starší je už len Zoli Kammerer. Vôbec mi nevadí, že Denis a Tibor sú odo mňa o šestnásť rokov mladší. Základ je, že nás rešpektujú a nechajú si poradiť. To nie je v dnešnej dobe bežné. Od začiatku sa chopili šance sedieť v štvorkajaku. Nič nebrali na ľahkú váhu,“ pochvaľuje si.
„Je to pre nás obrovská škola. Erik s Ďurom sú skúsení borci, starí vlci. Snažíme sa od nich čosi odkukať a ísť v ich šľapajách,“ rozprával so širokým úsmevom Linka. „Keby mi niekto pred pol rokom povedal, že vyhrám titul na seniorských majstrovstvách sveta, vysmial by som ho. Trať bola v nedeľu ideálna. Fúkal nám slabý protivietor, čo nám vyhovuje. Vedeli sme, že máme na veľký výsledok,“ dodal.
Veľkú pochvalu od Vlčeka s Tarrom si vyslúžil druhý z mladíkov Myšák. Háčik má totiž vždy najväčšiu zodpovednosť za posádku.
„Teším sa o to viac, že to bola zároveň kvalifikácia do Ria. Prvý štart na seniorských majstrovstvách sveta sme s Tiborom premenili v supervýsledok. Oslavy? Nebudú žiadne. Azda len drobné na večernom bankete. Nie som divoký typ. Navyše nás ešte čakajú nejaké preteky a ja beriem všetky vážne,“ reagoval krátko po dojazde do cieľa.
Vlček s Tarrom dosiahli aj druhý najlepší slovenský výsledok na šampionáte – v K2 1000 skončili štvrtí. V najlepšej deviatke nechýbali ani Gelle v K1 1000, Krajčovič s Jakubíkom v K2 500, Kmeťová s Kohlovou v K2 200 a Rusnák v C1 5000.
Ostrieľané kajakárky si aj poplakali. Najprv nezískali miestenku v K2 500, Kohlovej následne tesne ušla aj v K1 200 a na záver si nenapravili chuť ani v K2 200, kde si trúfali na medailu. Obsadili piatu priečku.
Naopak, Gelle odlietal v nedeľu skoro ráno z Milána do Ovieda za tehotnou manželkou veľmi dobre naladený. V sobotňajšom finále obsadil až ôsme miesto (postupovalo sedem najrýchlejších), ale po semifinálových jazdách v K4 už mal takmer istotu miestenky. Stačilo mu, aby Česi alebo Bielorusi vo finále aspoň došli do cieľa, čo sa naplnilo.
„Trochu ma mrzí, že som nezvládol finále tak, ako som mal. V závere som už nemal dosť síl a nevedel to roztočiť. Pre mňa je však veľká vec, že som vyjazdil pre Slovensko olympijskú miestenku v K1. To sa nepodarilo od Sydney 2000. V našej disciplíne je totiž najväčšia konkurencia,“ vravel pred odletom za najbližšími.