Čo si viac ceníte – medailu alebo olympijskú miestenku?
Ťažko sa rozhodnúť. Ide o prvé Európske hry, pre mňa je to veľmi cenná medaila. Istotne jedna z najcennejších v kariére. Môj hlavný cieľ v sezóne však bol zisk olympijskej miestenky. Vybojoval som ju po tretí raz za sebou, čo ma veľmi teší.
Bude sa vám po Baku strieľať až do olympijských hier ľahšie?
Verím, že áno. Aj teraz som bol pod tlakom, veľmi som chcel postúpiť do finále, aby som mohol bojovať o jedinú miestenku. Nechcel som si to nechávať na poslednú chvíľku. Na majstrovstvách Európy v Maribore bude väčšia šanca, lebo v hre sú dve miestenky, ale predsa len je to takto jednoduchšie. Môžem sa plne sústreďovať na preteky, nebude ma rozptyľovať tlak a zameriame sa aj na družstvo, kde máme šancu na medailu. V streľbe vždy pracujú nervy. Aj vo finále som bol spočiatku nervóznejší, ale potom som sa upokojil. Snažil som sa vystreliť čo najskôr, aby sa mi neroztriasla ruka. Som rád, ako to vyšlo. Mal som aj kus šťastia.
Zmení sa váš program pred Riom?
V tejto sezóne som sa snažil vyladiť formu najmä na európsky šampionát, čo sa nemení. Pôjdem tam pokojnejší. Sezónu dotiahneme podľa plánu, ale ďalšia už bude plne prispôsobená Riu. Môžem pomaly začať myslieť na olympiádu a uvoľniť sa. Dôležité bude dobre si medzi sezónami oddýchnuť. Na všetkom sa dohodneme s trénerom.
Čo vám prvé prebleslo hlavou po súťaži?
To si už ani nepamätám. Bolo toho veľa. Počas celého finále som sledoval vyvoj priebežného poradia. Vedel som, ako na tom som. Snažil som sa vystreliť prvý – psychicky mi to pomáha, keď môžem sledovať, ako sa po mne darí súperom. Mám miestenku – skvelé, lebo aj s medailou bez miestenky by sa pre mňa nič nezmenilo a tlak by ostal obrovský. Rovnako je na tom Zuzka Rehák Štefečeková, ktorá má zatiaľ veľkú smolu – strieľa dobre, ale miestenka jej tesne uniká.
Vynorili sa vám aj spomienky na predošlé dve olympiády?
Na Peking 2008 mám krásne spomienky – veď som skončil piaty. Londýn bol trošku horší. Teraz som spravil zásadnú zmenu. Pred štyrmi rokmi som vymenil pištoľ. Javila sa výborne, ale postupne som objavoval chyby. V aktuálnej sezóne som sa vrátil k starej zbrani a spravil som veľmi dobre.
Je pre vás striebro z Baku najcennejšou medailou v kariére?
V seniorskej kariére je to spolu s piatym miestom z Pekingu najväčší úspech. V junioroch som bol majster sveta, ale v neolympijskej športovej pištoli. Každé finále je super výsledok. Táto placka ma povzbudí do ďalšej práce, keďže ma v poslednom čase prenasledovali myšlienky, či to ešte pôjde. Teraz mi ide sebavedomie hore.
Ako sa vám páčili Európske hry?
Pripadal som si ako na olympiáde. Organizátori mali všetko perfektne pripravené. Nie som si istý, či by krajiny zo západnej Európy pripravili takéto podujatie na úrovni, ako sa to podarilo Azerbajdžancom. Niektorí ľudia sa na niektoré veci sťažovali, ale ja som bol so všetkým spokojný. Aj sa to prejavilo na našich výsledkoch. Strelnica bola náročná, ale podmienky boli pre všetkých rovnaké.
Navštívili ste aj iné než strelecké disciplíny?
Neboli sme nikde. Mali sme len jeden deň voľna bez tréningu či súťaže, ale radšej sme zašli do mesta kúpiť suveníry. Mesto sa nám páčilo, má krásne námestie. V Baku bolo veľmi teplo, potrebovali sme si najmä oddýchnuť. Od začiatku Európskych hier som sa sústreďoval na ľubovoľnú pištoľ, lebo som v nej lepší a mám väčšie šance ako vo vzduchovej.