V slovinskom Blede triumfoval na dvojkilometrovej trati súťaže skifárov ľahkej hmotnosti. „Do súťaže som šiel z plného tréningu a stále mám ešte rezervy. Verím, že formu načasujem na európsky šampionát,“ konštatoval rodák z Piešťan.
Aké pocity prežívate po premiérovom víťazstve vo Svetovom pohári?
Je to super výsledok, ale nepadám z neho na zadok. Na začiatku sezóny to je dobrý ukazovateľ a dokázal som si, že mám solídnu formu. Hoci tam nebola najsilnejšia konkurencia, zdolal som Slovinca Rajka Hrvata, ktorý je finalistom majstrovstiev sveta.
Je spomenutý triumf o to cennejší, že vás pred pretekmi trápila viróza?
Dva dni pred odchodom som ochorel a na poslednú chvíľu som musel riešiť aj dopravu, lebo som mal ťažkosti s autom. Deň pred súťažou som navyše absolvoval medzinárodnú regatu. Bol som nervózny či sa mi po tomto všetkom podarí dobre zregenerovať a budem mať dostatok síl, keďže zvyšní adepti na medailu vynechali piatkové preteky. Napokon som to zvládol, zajazdil piate preteky pod sedem minút, čo je povzbudivé.
Kam zaraďujete toto víťazstvo vo vašom kariérnom rebríčku?
Za najväčší úspech považujem striebro z MS 2010 v novozélandskom Karapire. Druhé miesto patrí bronzu z ME 2010 v portugalskom Montemor-o-Velho. Triumf z Bledu zaraďujem na tretiu priečku spolu so striebrom na MS do 23 rokov z Holandska 2005.
Výnimočné výsledky dosahujete v pravidelných päťročných intervaloch. Čomu to pripisujete?
Súvisí to so spôsobom, ako sa pracuje v slovenskom veslovaní. Je ťažké dosiahnuť veľký úspech v týchto podmienkach. Dá sa sústrediť na jeden cieľ, ktorý ma mentálne a fyzicky natoľko vyčerpá, že po ňom prídu horšie roky. Dúfam, že v tejto päťročnici to nie je môj vrchol a forma mi vygraduje až na olympiáde v Riu 2016.
Na olympijskú miestenku potrebujete okrem dobrej formy aj schopného partnera. Našli ste ho?
Je škoda, že individuálny skif ľahkých váh nie sú olympijskou disciplínou. Preto potrebujem partnera, ktorý bude technicky a fyzicky na približne mojej úrovni. V tohtoročných nominačných pretekoch sa žiaľ nikto taký nenašiel. Verím, že do ďalšej sezóny sa to zmení.
Povzbudilo vás víťazstvo v Blede v ďalšej kariére?
Veslovanie je prakticky moja záľuba. Popritom chodím do práce. To, že napriek tomu dokážem udržať krok so svetovou špičkou, je pre mňa obrovská motivácia. Niekedy už mám toho plné zuby, ale nečakaný triumf ma nakopol, aby som si znova vyjazdil kvalitný výsledok na vrcholnom podujatí.
Foto: Ľubomír Ander
Ako vyzerá vás bežný deň?
Ráno si dám zhruba jeden a pol hodinový tréning. O pol desiatej otváram obchod so zameraním na cyklistiku a behanie. S týmto sortimentom pracujem už dlhšie obdobie a pred necelým rokom som si otvoril vlastný obchod. V pracovnom týždni mám dva či trikrát aj druhú tréningovú fázu. Cez víkend sú dva tréningy samozrejmosťou. Trénujem v amatérskych podmienkach s profesionálnym prístupom.
Kto vám financuje tento koníček?
Do veľkej miery si to financujem z vlastných zdrojov. Slovenský veslársky zväz mi hradí vrcholové akcie. Materiál, oblečenie či športovú výživu si platím sám.
Ako funguje spolupráca s trénerom Václavom Kacířom, ktorý žije v Amerike?
Je to môj sused z Piešťan, ktorý sa mi venuje od začiatku kariéry. Naše fungovanie je raritou, keďže pri veslovaní sa kladie dôraz na techniku. Veľa vecí riešime na základe videí a komunikujeme spolu každý deň cez internet.
Vrcholom sezóny bude európsky šampionát v Poznani (29. – 30. 5.). Aké ciele si pred ním dávate?
V prognózach bývam skôr opatrný. Chcem sa dostať do šesťčlenného A-finále. Ak už v ňom budem, tvrdo pôjdem po medaile – najmä po tej najligotavejšej.