„Vždy čakám od seba viac. Naučil som sa veľa vecí, ktoré mi môžu pomôcť do budúcnosti. Na to, aké som mal možnosti, hodnotím sezónu pozitívne,“ tvrdí dvadsaťpäťročný Richard Varga.
S akými pocitmi si preberáte svoje šieste ocenenie?
Už som to aj zabudol počítať (smiech). Keď mi povedali, že je to šieste víťazstvo v rade, ostal som prekvapený. Je to stále veľká pocta. V detstve pri sledovaní najlepších triatlonistov som si
Máte na Slovensku adekvátnu konkurenciu?
Postupne sa zlepšuje. Vidím to na Tomášovi Kubekovi, ktorý vyrastá popri mne, máme aj šikovných juniorov. Triatlon sa stáva na Slovensku populárnejší, základňa sa rozširuje. Škoda len, že financie vo federácii sú nízke a ledva stačia na zaplatenie jedného človeka – predsedu zväzu. Nedá sa tak utvoriť žiadny systém a na to, aké výsledky dosahujeme, je to smutné. Vďaka patrí môjmu bratovi, ktorý sa okrem mňa stará aj o iných pretekárov.
Ako hodnotíte uplynulú sezónu?
Začiatok bol výborný. Mesiac a pol som figuroval na 9. mieste v hodnotení Svetového pohára, čím som dosiahol historické maximum slovenského pretekára. Neskôr šiel triatlon na určité obdobie bokom, lebo som sa venoval škole. Chuť som si napravil v závere sezóny, keď som na pretekoch SP v Kolumbii skončil šiesty, čo je moje najlepšie umiestnenie v pretekoch SP.
Čo vám dala účasť v elitnej desiatke svetových triatlonistov?
Získal som si rešpekt. Pomohlo mi to aj v nasadzovaní na súťaže. Na pontóne som štartoval z lepšej pozície, čo je v triatlone kľúčové. Už som sa nemusel prebíjať zo šesťdesiateho miesta, všetkých oboplávať a utŕžiť zopár kopancov, úderov a potopení.
Stačíte v príprave v Anglicku olympijským medailistom Jonathanovi a Alistairovi Brownleeovcom?
Trénujeme spolu už šesť týždňov. Keď som za nimi prišiel, zaberali už štyri týždne, ja som začínal od nuly. Zo začiatku bolo náročné stíhať im, ale posledné dva týždne na sústredení v Španielsku to už bolo lepšie. Cítim progres, pracujem na nedostatkoch, som zdravý a verím, že to takto bude pokračovať. Plánujem sa s nimi pripravovať až do olympiády v Riu 2016.
Chcete si v budúcnosti vyskúšať aj Ironmana (3,8 km plávanie, 180 km cyklistika, 42 km beh)?
Určite áno. Po olympijských hrách v Riu 2016 by som rád zvládol polovičného Ironmana a po ďalších v Tokiu 2020 si chcem vyskúšať aj klasického. Chcem zistiť, či mám na to bunky. Možno sa v tom nájdem, bude ma to baviť a napĺňať.
Čo hovoríte na výkony plavca Richarda Nagya, pre ktorého ste vraj športovým vzorom?
Pamätám si, keď v štrnástich rokoch prišiel do klubu a nevedel pomaly ani obrátku. Dával som mu maximálne rok… Postupne sa začal zlepšovať, zdolával dievčatá, neskôr chlapcov a zrazu prekonal aj moje časy. Je to obrovský talent v „trénovateľnosti“ a jeho výdrž je nevídaná. Teraz sa on stáva vzorom pre mňa.
Plánujete spolu trénovať?
Teraz som dva týždne doma na Slovensku, tak verím, že si dáme spoločný tréning. Vždy sme spolu radi plávali. Desať kilometrov po jeho boku bola vždy zábava.
Na Vianoce si dávate pozor na stravu alebo zjete všetko, čo je na sviatočnom stole?
Nemusím sa prejedať, ale čo bude na stole, padne (smiech). Teším sa na kapustnicu. Angličania sa nám smiali, že na Vianoce jeme len kapustu vo vode. Raz sme im ju urobili s priateľkou, dali do nej klobásku, mäso, zemiaky, slivky – a oblizujú sa snáď ešte doteraz.
Najlepšou triatlonistkou je Gajdošová
Premiérovou laureátkou v ženskej kategórii je Romana Gajdošová. V roku 2014 zvíťazila v celkovom hodnotení Českého pohára. „Bola to moja prvá sezóna v elitnej kategórii žien, vďaka čomu som štartovala na európskych podujatiach a zúčastnila sa aj Svetového pohára v Turecku. Mám novú skúsenosť a motiváciu do ďalších tréningov,“ konštatovala 20-ročná triatlonistka, ktorá sa pripravuje v Brne. „Triatlonu sa venujem piaty rok. Odmalička som chcela venovať celý svoj čas športu.“