Svoje kvality chce potvrdiť aj na majstrovstvách sveta v katarskej Dauhe (3. – 7. decembra). „Je dôležité ostať skromný a pokorný. Verím, že sa z rozplavieb dostanem do semifinále a potom sa uvidí, čo ďalej,“ konštatuje slovenský plavec Tomáš Klobučník (24).
Ako hodnotíte aktuálnu sezónu v krátkom bazéne?
Ak mám byť úprimný, čakal som od seba viac. V prvých štartoch som bol dosť uťahaný. Posledné preteky na otvorených majstrovstvách Rakúska naznačili, že všetko je na dobrej ceste. Plával som kvalitné časy, a to som ani nešiel na maximum.
Pred letnými ME ste niekoľko týždňov vynechali tréningy pre vojenskú službu. Dohnali ste už výpadok?
Spravil som všetko, čo sa dalo. Na to, čo bolo pred Berlínom, už nemyslím. Táto sezóna je dosť zvláštna, keď sa to dá vôbec nazvať sezónou. Posledné mesiace som poctivo zaberal, nevynechal žiadny tréning a verím, že všetko je na dobrej ceste.
Vlani ste do Herningu cestovali bez silných rečí. Zmenilo sa niečo pred svetovým šampionátom v Dauhe?
Idem tam s podobnými pocitmi. Je dôležité ostať skromný a pokorný. Pôjdem od disciplíny k disciplíne. Verím, že sa z rozplavieb dostanem do semifinále a potom sa uvidí, čo ďalej.
Stavíte opäť na vaše overené disciplíny?
Áno, štandardne pôjdem len tri prsiarske disciplíny – 50, 100 a 200 metrov. Na žiadne špekulácie nie je priestor.
S čím budete po šampionáte spokojný?
Najradšej by som si spravil osobné rekordy na všetkých troch tratiach. Dôraz budem klásť na 100 a 200 m, lebo sa nepovažujem za rodeného šprintéra. Na to, aby som sa dostal do finále stovky, budem musieť plávať na úrovni 57,2 sekundy.
V Dauhe ste štartovali počas augustového Svetového pohára. Aké je tam prostredie?
Štartoval som tam túto sezónu aj vlani. Vždy ma postihli výrazné zdravotné ťažkosti. Naposledy som sa asi otrávil jedlom, mal som horúčku, bolesti hlavy i chrbta.
Máte spôsob, ako tomu predísť?
Vyhýbal som sa aj pitiu ich vody, ale nepomohlo to. Jeden z plánov bolo dať si každé ráno niečo „ostrejšie“, ale snáď to zvládnem aj bez toho. Musím si dávať ešte väčší pozor a verím, že sa vyhnem črevným komplikáciám.
Aká konkurencia sa zíde v Dauhe?
V porovnaní s európskym šampionátom v Herningu bude podstatne silnejšia. Prsiarske disciplíny zažívajú v poslednom období veľký vzostup, padá dosť svetových rekordov. Pred pár rokmi plávali dvaja ľudia časy, ktoré v súčasnosti zvládne šestnásť plavcov. Ľudia prišli na to, že nie je dôležité len drieť v bazéne. Plavci našli väčšiu rovnováhu medzi kilometrami vo vode, posilňovňou a regeneráciou.
Koho považujete za najväčších favoritov?
Som zvedavý na Angličana Adama Peatyho, ktorý v Berlíne utvoril svetový rekord na päťdesiatke. K veľkým adeptom na medaily patrí aj Talian Fabio Scozzoli, s ktorým som sa pripravoval posledný polrok. Treba počítať aj s Juhoafričanom Cameronom van der Burghom, hoci po operácii ramena trénoval menej.
Snažíte sa na tréningu odpozerať ich techniku?
Cameron bol vždy mojím vzorom a snažím sa mu vyrovnať. Pri plávaní si oboch pozorne všímam. Niektoré prvky som od nich prebral, ale nebudem meniť svoj štýl.
V Grazi trénujete aj so svojou priateľkou Katarínou Listopadovou. Ponorková choroba vám nehrozí?
Už sme zohraná dvojica. Niekedy sa poškriepime – ako v každom vzťahu. Najčastejšie je to vtedy, keď ju zdolám na tréningu. Veď predsa nikto nemá rád, keď prehráva (smiech).
Kto z vás je súťaživejší?
Ťažko povedať. Katka ťažšie znáša prehru, najmä odo mňa. Viem, že som chlap, ale niekedy ju rád provokujem. Keď je toho dosť, ona si odíde prečítať knihu a ja si zahrám playstation.
Ktoré hry obľubujete?
Najradšej hrám futbal. Spolu s bratom sme ho hrali ešte aj deň pred odchodom na šampionát. Väčšinou si vyberiem Chelsea Londýn, je to môj obľúbený tím.