Slovenský vytrvalec a študent psychológie Richard Nagy na európskom šampionáte v Berlíne postúpil vo štvrtok senzačne do svojho druhého finále. Po stredajšej tisícpäťstovke voľný spôsob (7. miesto) si účasť v najlepšej osmičke vyplával vo štvrtok aj na osemstovke. Zverenec Gabriela Barana v bratislavskom klube J&T Sport Team sa v nej predstaví v piatok od 18.07 h.
Dve finále vo dvoch najdlhších bazénových disciplínach na takomto fóre nie sú maličkosť.
Tajne som v to dúfal, ale je to aj pre mňa veľmi príjemné prekvapenie.
Po tisícpäťstovke vás brali na dopingovú kontrolu. Ako to celé prebiehalo?
„Keby som bol aspoň lepšie zaplával, ale čas som mal v porovnaní s rozplavbou horší… Vyliezol som z bazéna, poverený organizátor ma nespustil z očí a doviedol ma do miestnosti. Vyplnil som formuláre, vypil som litre tekutín a čakal, kedy to pôjde, čo väčšinou nejde. A pod dohľadom staršieho zhovorčivého pána to bolo ešte náročnejšie. Hodinka, hodinka a pol, zmeškal som finále, čo nasledovali po mne a chcel som ich vidieť.“
Michael Phelps sa zastal svojho kolegu Ryana Lochteho, ktorý sa počas olympijských hier v Londýne „priznal“ k močeniu do vody v bazéne, hoci je to v plaveckom svete bežná prax. Iný, už bývalý člen amerického tímu Carly Geehr poznamenal, že takmer sto percent špičkových plavcov pravidelne močí do vody, iba niektorí sa tvária hrdo a popierajú to.
„Nie som olympijský víťaz, ale je to tak. Počas povedzme trojhodinovej plaveckej série sa skrátka nedá stále odbiehať na toaletu. Bazénu to vôbec neškodí, hneď sa to tam stratí, navyše človek predtým veľa pije, takže v podstate to je číra voda.“
Zvyknete byť po pretekoch dehydrovaný?
"Pijem ako ťava. Vždy si aj na štart nosím so sebou fľašu. Snažím sa piť veľa pred pretekmi aj po nich, aby som bol zavodnený. Sedem, osem litrov, neviem, v Berlíne máme pollitrové fľaštičky, tak tých si dám denne okolo pätnásť.
Ako telo po zhruba pätnástich hodinách od finále reagovalo na osemstovku?
„Na Slovensku idem za jeden víkend aj šesť disciplín, takže to mám dávno vyskúšané. Je mi dobre, necítim únavu, tréningy mi pomohli. Bol som na masáži, vyplávam sa a snáď budem vo finále ešte rýchlejší.“
V stredu v „šialenom“ finále tisícpäťstovky šli piati plavci pod 15 minút. Aké to bude na osemstovke?
„Za 7:45 zrejme bude medaila. Až na dvoch ľudí sme tam tí istí čo na tisícpäťstovke. Taliani budú rýchli, aj Joensen z Faerských ostrovov. Chcel by som sa ešte zlepšiť aj ja. Teraz som vyhral rozplavbu, čiže plával som si to sám, čo mne nevyhovuje. Radšej sa za niekoho zavesím, to mi psychicky pomáha. Budem vyhecovanejší, rezerva tam snáď ešte niekde je. Skúsim prvú štyristovku rozbehnúť trochu rýchlejšie.“
Španielka Mireia Belmonteová-Garcíová sa stala prvou ženou histórie, čo v rámci jedného šampionátu v plaveckých športoch získala medailu v dvoch rôznych odvetviach: v Berlíne najprv vybojovala bronzový kov v diaľkovom plávaní na 5 km a po ňom v dlhom bazéne pridala striebro na dlhej polohovke. Trúfli by ste si i vy súťažiť aj na otvorenej vode?
„Trúfol, aj keď mám minimálne skúsenosti. ‚Päťku‘ v kuse som plával asi trikrát v živote, ‚desinu‘ nikdy, ale chcel by som si ju vyskúšať. Belmonteová má také tréningy, že ide tridsať stupňovaných štyristoviek. To sú ‚mordy‘, na to, že je to baba, je obdivuhodné, čo zvláda. Ona na pretekoch pláva dvesto motýľ a štyristo polohu na úrovni medaily desať minút po sebe. Mokrá, v tých istých plavkách. Neskutočné.“
Koľko ste posledný týždeň pred Berlínom trénovali vy?
„Na Malorke som mával jeden deň ľahší a po ňom dva ťažšie. Štyri kilometre ráno, tri popoludní, potom asi pätnásť denne.“
Čerstvý vicemajster Európy na chodeckej päťdesiatke Matej Tóth nemá presne spočítané, koľko kilometrov nachodil počas športovej kariéry, ale odhadol to podľa Športu na 60– až 70-tisíc. Vy si vediete nejakú evidenciu?
„Nikdy som sa nad tým spätne nezamýšľal a radšej ani nechcem (úsmev). Rátajme: rok má 52 týždňov, priemerne plávam 60 km týždenne, možno uplynulé tri roky. Predtým to bolo menej. Neviem, odhadom do dvadsaťtisíc kilometrov?“
Z času na čas ste sa pripravovali s elitným slovenským triatlonistom Richardom Vargom. Čo vy a toto športové odvetvie?
„Plávanie mi ide dobre, bicykel zle a behať behám. Cyklistika je pre mňa trápenie, nejde mi, bolí ma z nej všetko. Triatlon je však celkovo skvelý šport, pôsobia v ňom skvelí ľudia, budem sa mu asi rekreačne venovať, keď skončím s plávaním.“
Čo iné pasívne športy?
„Rád si pozriem hokej, sledujem ‚enháelku‘, hrávam ju aj na Xboxe. Páčia sa mi Boston Bruins ako tím. Futbal veľmi nemusím, baletné figúry a herecké výkony ma nebavia. Ale keď je dobrý zápas, pozriem si ho.“
Na Slovensku akoby nastal rozmach individuálnych športov, mnohí bicyklujú, behajú, prirodzene na dovolenkách sa pláva.
„Všetci chcú byť zdraví, fit, obezita sa dnes nenosí. Páči sa mi to. Bratislavská hrádza je stále plná bežcov a cyklistov, bufetári musia mať radosť. Ľudia si asi vstúpili do svedomia, keď ‚blicovali‘ v škole na telocviku. Je super, že sa o seba starajú. Šport pomáha zlepšiť psychiku, po celom dni zavretom v kancelárii je fajn si ísť zabehať.“
Ako ste sa dostali k psychológii?
„Po maturite som si chcel dať rok voľno, že až po ňom sa rozhodnem, čo ďalej. Doma však ten nápad neprešiel. Bol som na rázcestí, z nášho klubu vtedy odišli Tomáš Klobučník, Katky Listopadová aj Filová. Spravil som však príjmačky na psychológiu. Keď sa človek prehryzie teóriami, je to celkom zaujímavé. Rád by som sa venoval v budúcnosti športovej psychológii, čo u nás robia tuším dvaja ľudia, keďže ide o nerozvinuté odvetvie. Pritom správne mentálne nastavenie je v športe polovica úspechu. My aj Česi sme na to špecialisti. Príde ‚Amík‘, hlava hore, ja som tu najlepší. My sa podceňujeme: ja to tak neviem ako on, nevládzem, ten ma zdolá, ten je lepší, toto ma bude bolieť. Je dôležité ísť správne nastavený – teba sa budem držať, ty pôjdeš ‚dole‘.“
Ako zvyknete po tých maratónoch v bazéne relaxovať?
„Veľa spávam, čítam, hrám hry, varím, robím nenáročné veci na pohyb a telo. Za týždeň som naposledy prečítal štyri knihy, až ma z písmeniek boleli oči aj hlava. Za sporákom som ľahší podpriemer, ale čo som navaril, to mne aj ostatným chutilo. Priateľke som dokonca upiekol tortu.“
Máte podporu od rodiny?
„Maximálnu, bez vynikajúceho zázemia sa vrcholový šport nedá robiť. Ak doma nie je atmosféra, tak potom je to márne.“