Skúsení Komárňania triumfovali v K2 na 1000 i 500 m. „Dávno som nedoniesol domov dve zlaté medaily. Stále to chutí rovnako (smiech). Teším sa z krásneho úspechu, ale je mi jasné, že naša sláva bude trvať len chvíľku. Potom treba opäť začať tvrdo pracovať,“ vravel v obkľúčení novinárov nový slovenský rekordér v počte zlatých kovov z MS. Tridsaťdvaročný Erik Vlček ich má na konte už deväť.
Skúste porovnať obe víťazné finálové jazdy.
Tisícka je trošku dlhšia a viac bolí. Finiš je náročnejší, ale v cieli sme mali väčšiu radosť, lebo sme hneď videli, že sme vyhrali. Pri päťstovke sme vedeli, že sme na tom dobre, ale nik – my ani Maďari – sme nevedeli, kto vyhral. Oni vraveli, že boli prví a nám sa zdalo, že majú pravdu. Vyšlo to však naopak. Bol to bonus navyše. Vo vode väčšinou cítite, či ste vyhrali alebo nie, aj keď je rozdiel len pár centimetrov. Tentoraz to bolo extra tesné.
Juraj hovoril, že v Moskve bola ťažká voda. Vysvetlíte to?
Vážne to hovoril? Podľa mňa bola ľahká – dobrá a teplá, vietor nám fúkal do chrbta. Takéto podmienky nám celkom vyhovujú. Prialo nám počasie, vyšla forma, jednoducho všetko sadlo, ako treba.
Čo pre vás znamená takýto výsledok pred budúcim rokom, keď sa budú rozdeľovať miestenky na olympiádu?
Pre nás bolo dôležité, že stále máme na to a že to, čo robíme, má zmysel. Potvrdili sme, že patríme do špičky a môžeme pomýšľať na olympiádu. Berieme to ako veľké plus a motiváciu do ďalšej roboty. Zároveň je to zaväzujúce, musíme potvrdiť výsledky aj o rok. Budúci rok sa uspokojíme aj so šiestym miestom. Samozrejme, na šampionát sa nedá pripravovať s tým, že skončíte šiesti. Pôjdeme do toho opäť naplno a spokojní budeme s olympijskou miestenkou pre Slovensko.
O Rio budete bojovať v K2?
Definitívne sa to povedať nedá, ale vyzerá to tak. Zdá sa, že sústreďovať sa na K2 bolo správne rozhodnutie. Nikdy nerobím unáhlené kroky, snažím sa všetko si poriadne premyslieť.
Trúfate si jazdiť aj po Riu?
Nie je to veľmi pravdepodobné. Všeličo sa môže stať, ale skôr nie. Dva roky to hádam s Ďurom ešte potiahneme v plnej sile a nenastane žiaden výkonnostný pokles.
V čom bol v Moskve najväčší rozdiel oproti minuloročným MS?
Teraz sa mi nevyšmyklo pádlo (smiech). Potreboval som sa Ďurovi revanšovať za mnou pokazený minuloročný šampionát, kde sme mali tiež na skvelý výsledok. Pre moju chybu sme oň prišli. Teraz to vyšlo na výbornú.
Získali ste ôsmu a deviatu zlatú medailu z MS. Ako vnímate svoje úspechy?
Je fajn pocit, keď okolo seba vidíte tisíc kajakárov a viete, že v medailovej bilancii ste asi najlepší zo všetkých z nich. No počas súťaží si to vôbec neuvedomujem, sústreďujem sa na iné veci a nie na štatistiky.
Čo si najviac vážite na Jurajovi?
To, ako vie súťažiť. Dokáže sa vynikajúco sústrediť. Vždy je mentálne aj fyzicky dokonale pripravený. Je jeden z mála, ktorý zo seba vždy vydá sto percent, ak nie viac. Naša spolupráca je o to jednoduchšia, že si ľudsky pasujeme a sme kamaráti. Najlepšie na ňom je azda to, že ma poslúcha (smiech).
V lodi sedíte prvý. Ako ste si po dlhých rokoch zvykali na pozíciu háčika?
Potreboval som pozbierať trocha skúseností. Voľakedy som si myslel, že na to nemám, aby som sedel v lodi vpredu. Nikdy sme nad tým nemuseli ani uvažovať, v štvorke aj v dvojkajaku s Peťom Gellem to bolo rozdelené automaticky. Niektorí ľudia doteraz hovorili, že nie som správny typ dopredu, ale dúfam, že aj najväčší skeptici už zmenia názor. Pre mňa je ale podstatné to, že sa vpredu cítim dobre a mám novú motiváciu. Ďuro to robí za mnou perfektne.
V čom je vaša pozícia dôležitá?
V lodi ide najmä o súhru. Dobrého háčika robí celá posádka. Treba to najmä vhodne skoordinovať. Musíte mať cit pre vodu, plne sa sústreďovať, kontrolovať situáciu a nerobiť unáhlené zábery.
Stihli ste v nedeľu večer nakúpiť darčeky pre najbližších?
Nejaké matriošky a magnetky padli (smiech). Zháňali sme aj maskota, ale nepodarilo sa nám to.
Kam pôjdete na dovolenku?
Tradične si nič dopredu neplánujem. Rád by som si šiel niekam oddýchnuť. Azda to vyjde. S dvoma deťmi však už nie je jednoduché nájsť vhodnú destináciu.