V dejisku olympijských hier v roku 1992 sa na stupne víťazov postavili iba kanoisti zo Slovenska. Na ten najvyšší Alexander Slafkovský, ktorý zdolal Mateja Beňuša aj Michala Martikána. Všetci traja vo finále zajazdili pod 100 sekúnd a bez „ťuknutia“ niektorej z bránok na trati.
„Finále je vždy špecifické, ide sa na jednu jazdu. Je to rýchla smrť. Keď som sa dozvedel čas Michala Martikána, že zajazdil pod 100 sekúnd a moja víťazná semifinálová jazda bola nad 101 sekúnd, vedel som, že budem musieť ešte zrýchliť. Neskôr sa podarilo Maťovi Beňušovi ešte predstihnúť Miša, tak som povedal, že neurobím hanbu a skúsim ich oboch tromfnúť. Dal som do toho všetko a našťastie to vyšlo,“ komentoval Alexander Slafkovský.
Pre 31-ročného rodáka z Liptovského Mikuláša to bolo prvé víťazstvo v pretekoch SP od Ausgburgu 2013. V tejto sezóne bol v Lee Valley, Tacene aj Prahe zhodne na 6. mieste. „Po pretekoch v Prahe som dobre potrénoval a výsledok sa dostavil. Som rád, že mám formu a trať mi sadla, aj keď do začiatku septembrových majstrovstiev sveta ešte zostáva dosť času,“ doplnil Slafkovský.
Pamätá si, kedy sa stalo, že Slováci na vrcholnom podujatí obsadili v C1 všetky tri priečky na stupňoch víťazov? „Spomínam si, že sa nám to podarilo na majstrovstvách Európy v roku 2010 a potom ešte aj na Svetovom pohári v Čunove. V Španielsku sa však také niečo stalo prvý raz,“ dodal Slafkovský.