„Som príjemne prekvapený. Keď som sem šiel, vedel som, že veľké ocenenie dostane Věra Čáslavská. O sebe som nevedel. Slovensko považujem za svoj druhý domov, narodili sa mi tu deti, stále tu mám veľa priateľov,“ podotkol držiteľ svetového rekordu v hode oštepom (98,48 m).
Tušili ste, že budete mať takú skvelú kariéru?
Keď som bol malý chlapec, vraj som hovoril, že raz budem olympijský víťaz. Nepamätám si to, no pripomínal mi to otec. Keď som vyhral svoju prvú medailu na majstrovstvách sveta, veril som, že môžem byť úspešný. Teraz sa mi to ľahko hovorí, ale život je zložitejší. Stačí jedno malé zranenie – a kariéra sa otočí do protismeru.
Máte medzi vašimi mnohými medailami najcennejšiu?
Veľmi si cením prvé medaily, keď som bol „len“ strieborný. Taká bola aj moja prvá olympijská medaila. Bol som mladý, vyhúkaný, preto som možno nevyhral. Čo bolo aj dobre, lebo ak by som zvíťazil v takom mladom veku, ktovie, čo by to so mnou urobilo. Každý kov má svoju históriu, či prvá zlatá alebo posledná, tešil som sa rovnako.
Pomohlo vám niekedy, že ste boli úspešný a že vás poznajú?
(so smiechom) Ak by som prekročil rýchlosť, šanca, že by ma pustili, by bola možno väčšia. Keď športovec končí, je veľmi dôležité, aby si určil ciele. Mal som ich viac, začal som podnikať, no zároveň aj trénovať. Mal som širší záber, no dopadlo to najlepšie, ako mohlo. Môžem sa pochváliť aj solídnymi výsledkami. Azda sú spokojní aj moji zverenci. Bára Špotáková je dvojnásobná olympijská víťazka, Víťa Veselý majster sveta.
K trénerstvu ste prešli prirodzene?
Nemôže byť každý športovec dobrý tréner, no mňa to baví. Mám to trošku v génoch. Spočiatku ma trénoval otec. Vynikajúco, aj keď nebol profesionál. On zo mňa spravil kvalitného oštepára. Dlhý čas som trénoval sám seba, na sebe som sa učil, no pýtal som sa aj iných, aby mi poradili, ako posilňovať či behať. Skúsenosti som aplikoval na svoju skupinu pretekárov. Zatiaľ to vychádza. Možno viem lepšie než iní pripraviť pretekára psychicky, lebo to mám odžité. Nevýhodou je zasa, že všetci sa na mňa dívajú, keď niečo nevyjde. To je pre mňa najhoršie – sedím na tribúne a keď sa mojim zverencom nedarí, beriem to veľmi osobne.
Čím to je, že český šport prežíva úspešné obdobie, viď výsledky OH v Londýne 2012 i ZOH v Soči 2014?
Udržali sme si rezorty vrcholového športu – a máme individuality, ktoré vzišli zo systému. Môžete mať na vrcholných podujatiach aj sto účastníkov, ak nezískate medailu, ste neúspešní. U nás máme individuality, ktoré sú zárukou medailí: oštepárka Bára Špotáková, veslár Ondra Synek z letných Hier, rýchlokorčuliarka Martina Sábliková zo zimných. Je skvelé, že osobnosti sa črtajú aj v nastupujúcej generácii. Stále vieme nájsť šikovných jednotlivcov. Máme dobrých trénerov, ktorí ich talent vedia využiť a vytiahnuť nahor.
Česko je oštepárska veľmoc. Je to vaša zásluha?
Je to dané tradíciou. Zlatou medailou začala Dana Zátopková, na ňu som po čase nadviazal ja, po mne prišla Bára Špotáková. Obaja sme boli – a Bára ešte je – dlhodobo úspešní. Pritiahli sme aj ďalšie talenty. Úspešnú tradíciu mali i disk a guľa, teraz v nej pokračuje oštep.
Keď porovnáte vaše podmienky z aktívnej činnosti so súčasnými, ktoré sú lepšie?
Ak to vezmem od mojej mladosti, za socializmu malo viac športovcov lepšie podmienky. Keď som začal trénovať, chcel som zverencom poskytnúť rovnaké, na aké som bol zvyknutý: ísť na prípravu do tepla do zahraničia. Veľmi sa to osvedčilo. Napríklad Víťa Veselý napredoval rýchlo. Ku mne prišiel v 25-tich rokoch s výkonnosťou 75 metrov, čo je takmer nič. Nechceli ho do vrcholového strediska, tak som si ho vytiahol. Videl som, že niečo v ňom je. Začal sa kvalitne pripravovať v teple, a zrazu sa zlepšil na 88 metrov. Veľmi dôležité je nájsť finančné zdroje. Bez nich vám svet utečie.
Je na Slovensku menej talentov ako v Česku?
Vždy bude menej talentov, lebo to súvisí s počtom obyvateľov. Keď si vezmete, čo všetko Slovensko dokázalo v športe a spriemerovali by ste sa so svetom, tak by bolo Slovensko dosť vysoko. Želám si, aby si od nás vzalo pozitíva, aby sa aj slovenskí atléti zlepšovali. Poznám trochu pomery v oboch republikách. A aby sa investovalo najmä do mládeže – a tá mala kvalitných trénerov. To je základ úspechu – spolu s financiami. My sme na tom o niečo lepšie. Teraz je jednou z našich priorít získať prostriedky pre mládež a jej trénerov.
Vyčítal by tréner Železný niečo oštepárovi Železnému?
Áno – že nehodil sto metrov. To určite (smiech).