Keňan Patrick Makau vie, že prísť o svetový rekord je oveľa ľahšie ako ho získať späť. V maratóne zvlášť. Naposledy si ho prinavrátil Abebe Bikila. Bez roka pred polstoročím. Legendárny Etiópčan prekonával svetové rekordy na olympiádach: na rímskej 1960 mu namerali 2:15:16,2 h a o štyri roky na tokijskej 2:12:12,2. Medzitým držal historicky najlepší čas na 42 195 m aj ďalší víťaz MMM (1963) Američan Leonard Edelen, ktorý prvý bežal pod 2:15.
Berlín má ideálnu trať
Posledné desaťročie padajú maratónske svetové rekordy výhradne v Berlíne. „Je tam veľmi rýchla trať, asi vôbec najrýchlejšia na svete, aj výborná atmosféra,“ vraví Makau. Predvlani na nej časom 2:03:38 zlepšil o 21 sekúnd rekord kráľa cestných behov, Bikilovho krajana Haile Gebreselassieho, ale pred týždňom oň na tom istom maratóne prišiel – vzal mu ho jeho krajan Wilson Kipsang, ktorý bol o 15 sekúnd rýchlejší.
Pred jeho očami. Makau nemal šancu to zvrátiť. V Berlíne bol tento rok len ako divák. A ako maród.
Už vlani sa trápil. Sezónu začal s predstavou dvoch londýnskych triumfov: jeden mal prísť na chýrnom jarnom maratóne a druhý na olympiáde. Ten prvý však pre zranenie nedobehol, a tak ho na druhý kenský zväz nenominoval. Rekordér-nerekordér. Koncom októbra si síce trochu zlepšil náladu víťazstvom vo Frankfurte (2:06:08), ale túto jar mu nevyšiel v Londýne ani pokus o reparát – skončil až jedenásty za 2:14:10.
Operácia našťastie nehrozí
Keď mu diagnostikovali zápal v ľavom kolene, odvolal štart v Berlíne. Odvtedy chodí po lekároch.
„Doterajšie vyšetrenia našťastie ukazujú, že operácia nebude nevyhnutná,“ konštatuje s úľavou. „Budúci týždeň ma však čaká sedemdňová medikamentózna kúra u chýrneho mníchovského ortopéda Hansa-Wilhelma Mullera-Wohlfahrta. Po nej sa konečne vrátim k tréningu, na aký som bol zvyknutý do predvlani. Už aby som bol späť.“
„Strata rekordu nebola najpríjemnejšia, ale s tým musíte v atletike rátať. Rekordy sú na to,aby sa prekonávali,“ vraví. „Vedel som, že Wilson Kipsang ma môže prekonať. U nás je veľa kvalitných vytrvalcov.“
V prvej tridsiatke tohtoročných svetových maratónskych tabuliek figuruje pätnásť Keňanov a pätnásť Etiópčanov. V historickej bilancii patrí bežcom z týchto dvoch afrických krajín dokonca prvých 33 miest! Dve hodiny nie, ale 2:02 áno
Makau si v nedeľu ráno v Košiciach nasadil na hlavu čiapku a obkolesený slovenskými deťmi bežal v dvojtisícovej mase rodinný minimaratón.
Prvým Slovákom, ktorý si s ním zaklusal, bol Mikuláš Dzurinda – ako minister zahraničných vecí v decembri 2011 v nairobskom arborétu počas zastávky na ceste z Južného Sudánu. V predvečer expremiérovho maratónu s poradovým číslom 27 (s výnimkou šiestich všetky absolvoval na MMM, v poslednom období s tromi jednotkami na prsiach) si na to v dobrej nálade spolu zaspomínali v jednom zo salónikov hotela Hilton.
„Pokladáte za možný maratón pod dve hodiny?“ zaujímal sa Dzurinda. „V dohľadnom čase sa to nepodarí,“pokrútil hlavou Makau. „Čas 2:02 by však mohol byť v nohách aj súčasnej generácie.“
Tento rok už len – svadba
Exrekordér sa nádeja, že aj v jeho nohách. Najskôr mu však koleno musí dovoliť návrat k niekdajším bežným 25-kilometrovým dávkam šesťkrát do týždňa. „So štartom v maratóne rátam až na jar. Tento rok mám v pláne len jednu veľkú udalosť – v decembri ma čaká svadba,“ povedal.
„Fíha, gratulujem," zareagoval Dzurinda. „Tak tento môj malý darček sa možno zíde,“ povedal a vytiahol taštičku s elegantnou fialovou viazankou.
Keď sa rozlúčili, pýtal sa riaditeľa MMM Branislava Koniara, či by si organizátori mohli dovoliť pozvať takéto eso nielen ako čestného hosťa, ale aj ako aktívneho účastníka. Koniar pokrútil hlavou. Celkové náklady vrátane prize money odhadol na sumu blížiacu sa k výške dnešného rozpočtu, ktorý tesne prekračuje hranicu 300-tisíc eur.