Na divokej vode sa rodáčka z Bratislavy zoznámila s americkým kajakárom Scottom Mannom. Čochvíľa budú mať tretie výročie svadby. S manželom momentálne žije vo Washingtone, má zelenú kartu a o tri týždne požiada o americké občianstvo. Spojené štáty reprezentuje prvú sezónu.
Na brata sa dá spoľahnúť
„Keďže som vydatá za Američana a žijem v USA už vyše tri roky, nepotrebovala som ani súhlas svojej predošlej športovej federácie,“ vysvetľuje 29-ročná kajakárka, ktorá sa môže na vode stále spoľahnúť na bratskú pomoc špičkového slovenského kanoistu Mateja Beňuša (v Prahe skončil šiesty). „S Maťom sme vyrastali, veľa som sa od neho naučila a výborne si rozumieme. Na pretekoch idú kanoisti pred kajakárkami, takže mi vždy poradí, kde si mám dať na trati pozor,“ vraví Beňušová-Mann.
V Prahe-Troji dosiahla životný výsledok (doteraz bola na MS najlepšie jedenásta) a verí, že ďalšie úspechy ešte prídu. „S piatym miestom som spokojná, hoci som bola desať minút aj tretia. Potom mi podľa verdiktu videorozhodcu pridali dve trestné sekundy za sporný ťuk bránky. Čo už. Je to šport. Raz vám pridajú, inokedy uberú. V Prahe som sa veľmi dobre cítila, aj atmosféra bola skvelá. Hoci moja jazda nebola bez chýb, finále som si skutočne užívala, nebola som nervózna.“
V USA vnímajú kanoistiku na divokej vode skôr ako hobby než vrcholový šport. Reprezentačný tím nedostáva veľkú finančnú podporu, takže aj Beňušová-Mann si väčšinu nákladov hradí z vlastného vrecka. Atmosféru v tíme i tréningové podmienky si však pochvaľuje.
„V okolí Washingtonu máme dva kanály, kde trénujeme. Jeden je v meste Dickerson v areáli uhoľnej elektrárne. Jej turbíny nasávajú vodu z rieky a potom ju ohriatu vypúšťajú do kanála. V deväťdesiatych rokoch ho objavili kajakári. Už si len umiestnili do vody prekážky a bránky. V studenom počasí spríjemní tréning aj vlažná voda. V poslednom čase nám ju elektráreň pumpuje do kanála aj vtedy, keď nevyrába elektrinu, keďže tá je drahá a konkurujú jej lacnejší dodávatelia energie. Druhý kanál je ešte bližšie k bydlisku, vo vojenskom objekte, kde testujú modely lodí. V krytej kupolovitej stavbe sú dva veľké bazény, dokážu v nich vyvolať aj umelé vlny.“
MS na domácej trati
Na živobytie i športovú kariéru si zarába ako čašníčka v reštaurácii. „Je zameraná skôr na bohatšiu a staršiu klientelu, takže človek dostane nejaké peniaze na sprepitnom. Ale keď mám dvanásťhodinovú šichtu, tak je to dosť náročné.“
Okrem čašníčky zvládla vo Washingtone aj prácu jazykovej lektorky. „Učila som slovenčinu vojenských pridelencov, ktorých ministerstvo obrany posielalo na Slovensko. Akurát som jedného z nich v Bratislave stretla. Vravel, že som bola prísna, ale dobrá,“ zasmiala sa.
V americkom tíme je kajakárska jednotka, čo jej otvára cestu na olympiádu do Ria de Janeiro. Ešte predtým ju však čaká iná veľká výzva – budúcoročné MS sa uskutočnia v Amerike, pri mestečku McHenry. Bude to pre ňu výhoda? „Samozrejme. Je rozdiel, či najazdíte na trati tisíc hodín alebo päťdesiat. Navyše, tento kanál je úplne nový a celkom náročný.“
Olympiáda v Riu by mala byť vyvrcholením jej športového úsilia. Jazdiť do štyridsiatky nemá v pláne. „Chcem mať rodinu a venovať sa kariére. Ja i manžel sme vyštudovali medzinárodné vzťahy a Washington ako sídlo mnohých inštitúcií je pre naše zameranie ideálny,“ tvrdí Dana Beňušová-Mann.
Z Bratislavy sa vydala vo štvrtok späť za oceán, no o pár týždňov sa aj s manželom vrátia. „Maťo sa stane otcom a ja krstnou mamou. Veľmi sa teším.“