A kým sa rodina nepresťahovala do blízkosti petržalského hipodrómu. Namiesto lietadiel pilotuje kone. Džokej Jozef Bojko (42), ktorý už 21 rokov pôsobí v Nemecku, získal v sobotu v Lipsku v sedle kobyly Pourquoi ako prvý Slovák magické tisíce víťazstvo. Dvadsaťpäť rokov a 150 dní po prvom, ktoré dosiahol 17. apríla 1988 v Prahe.
Lipsko v sobotu oslavovalo 150 rokov prvých dostihov – aká vládla atmosféra?
Skvelá. Prišlo veľa divákov, ktorí okrem dostihov zažili veľa parády, dokonca aj delostrelecké salvy.
A ako ste vy oslávili tisícku?
Nebyť slovenských novinárov, ani neviem, že padla. Myslel som si, že aj po dvoch lipských víťazstvách mi k nej ešte jedno-dve chýbajú. Okrem toho som hneď cestoval do Mníchova, kde ma v nedeľu čakalo ďalších päť dostihov.
Neevidujete si víťazstvá?
Keby som mal tridsať rokov, možno áno, ale mám už štyridsaťdva.
To je na jazdca vysoký vek?
Nie je, ale niektorí svetoví džokeji dovŕšili tisícku víťazstiev už v tridsiatke. Väčšina ju však nedosiahne nikdy, takže sa teším. Keď som začínal, sníval som odjazdiť päťdesiat dostihov. Odjazdiť, nie vyhrať…
Koľké v poradí boli prvé víťazné?
Ôsme. Na mohutnom ryšiakovi Londonovi v pražskej Chuchli. Mal som ledva sedemnásť.
Voľakedy ste tvrdili, že optimálny jazdecký vek je medzi tridsiatkou a štyridsiatkou.
Za tým si stále stojím. Ale tak ako sú oneskorené kone, sú aj oneskorení jazdci. Guráž mám aj po štyridsiatke.
Skadiaľ ju beriete?
Cítim sa fit a robím, čo ma baví. Nič krajšie ako jazdiť v konskom sedle nepoznám. Nerobí mi problém udržiavať si hmotnosť ani kondíciu. Chce to len pravidelne behať a chodiť do sauny.
Nepoznamenal vás ani pád v Hamburgu pred piatimi rokmi, šesťhodinové bezvedomie a zlomený stavec?
Som opatrnejší. Vyhýbam sa situáciám, ktoré hrozia kolíziou. Ale to vtedy bola nešťastná náhoda, padol predo mnou kôň. Priznávam, že hneď po prebratí som bol odhodlaný sa na dostihy vykašľať. Lekári ma však zázračne 48 hodín po operácii postavili na nohy a napriek ich zákazu som po piatich týždňoch znova sadol na koňa. Pravda, do dostihov som sa vrátil až po deviatich mesiacoch.
Foto: SITA/AP, Alexandra Wey
Ktorý z tisícky vašich triumfov sprevádzali najväčšie emócie?
Určite predvlaňajšie Nemecké derby v Hamburgu, ktoré som vyhral s Waldparkom.
To bol aj najlepší kôň, na akom ste v živote sedeli?
Nie. Najlepší a najrýchlejší je štvorročný žrebec Novellist, ktorý v júli vyhral o päť dĺžok v traťovom rekorde v Ascote a v októbri nastúpi v parížskom Prix de l'Arc de Triomphe. Na ňom som však jazdil len v tréningu. Ale pripadal som si ako na lietadle.
Keď ste vlani na jar dovŕšili métu 900, tipovali ste, že tisícku docielite v lete 2014. Napokon ste však poslednú stovku zvládli zo všetkých najrýchlejšie, za rok a štvrť.
Najmä vďaka tomu, že pôsobím u trénera Andreasa Wöhlera, ktorý má výborné kone, a že okrem Nemecka v poslednom období častejšie jazdím aj v cudzine – v Belgicku, Francúzsku a vo Švajčiarsku.
V Bratislave ste naposledy štartovali na jeseň 2010, keď ste vyhrali Oaks. Kedy sa zasa objavíte v Starom háji?
Rád by som sa čím skôr, v poslednom období to však akosi časovo nevychádzalo.
Pred 12 rokmi ste boli nemeckým vicemajstrom, po víkende ste v šampionáte štvrtý – trúfate si ešte niekedy zopakovať alebo tromfnúť úspech z roku 2001?
Bolo by to fajn, ale to nie je môj cieľ. Môj cieľ je vyhrať čo najviac dostihov.
Koľko?
Koľko sa bude dať. Mienim jazdiť dovtedy, kým ma to bude baviť.
A potom? Predčasom ste sa priznali, že sa hrozíte dňa, keď budete musieť prestať.
Stále neviem, čomu sa potom budem venovať, ale sa tým ani nezaoberám. Aby som sa neoberal o zážitky.
Už pol života pôsobíte v Nemecku, stále nemáte tamojšie občianstvo?
Dodnes mám len slovenské, ale už som začal pracovať na získaní nemeckého. Nie kvôli sebe, ale kvôli svojim dvom deťom.
Z Bobbyho bude tiež jazdec?
Kdeže. Vlani mal šesť a bol s nami v Berlíne, kde som vyhral grupové dostihy s Monami. Namiesto gratulácie mi povedal: Otec, máš dosť hlúpe povolanie. Bol by radšej, keby mal za otca inžiniera. Bobbyho problém je v tom, že sa bojí koní.
Vašej životnej partnerke Anette Kellerovej ešte nelezie na nervy, že ste večne preč?
Vie, koho si vybrala. Okrem toho, aj ona sa motá okolo koní.
Ešte stále ste sa nedohodli na svadbe?
Určite niekedy bude, ale na to treba chuť a čas. A najmä toho druhého mám zatiaľ málo.
Jozef Bojko
Bratislavský rodák (27. marca 1971) dosiahol prvé klasické víťazstvo v r. 1991 s levickým Rozmarom v československej Veľkej jarnej cene. O rok sa vybral do cudziny. Po polročnom pôsobení v Rakúsku zakotvil v Nemecku. Od februára 2007 pôsobí v centrále Gütersloh pri Bielefelde u Andreasa Wöhlera, kde je druhým džokejom po Panamčanovi Edoardovi Pedrozovi, štvornásobnom nemeckom šampiónovi. Bojko sa v roku 2001 stal nemeckým vicešampiónom a po ťažkom úraze sa v rebríčku zasa posúva vyššie: 2009 a 2010 ôsmy, 2011 siedmy, 2012 šiesty, tohto roku je zatiaľ štvrtý. Vyhral derby v Nemecku (2010 s Waldparkom) a v Česku (2000 s Indurainom), sedem tzv. grupových dostihov, zo slovenských klasík Oaks 2010 (Tech Exceed), na Turf-gala 2006 šprintérsku Cenu Ministerstva pôdohospodárstva (Sacho) a Cenu Arvy (Tanita). S priateľkou Anettou Kellerovou má syna Lewina Bobbyho a dcéru Ruby Louise.