Žiadne prekvapenie. Šéfom Medzinárodného olympijského výboru sa stal v Buenos Aires Thomas Bach, ktorý vystriedal vo funkcii Jacquesa Rogga. Päťdesiatdeväťročný nemecký právnik a bývalý olympijský šampión v šerme (1976, ako člen víťazného západonemeckého tímu fleuretistov) získal nadpolovičnú väčšinu hlasov v druhom kole volieb.
Vyčkať na správnu chvíľu, zaútočiť – a zvíťaziť. Na šermiarskom planši ovládal Bach toto umenie dokonale a za viac než dve desaťročia si ho osvojil aj v zákulisí MOV. Po skončení športovej kariéry pracoval pre spoločnosť Adidas, kde sa naučil ako ťahať nitky športového lobingu a začal si budovať svoju sieť kontaktov. Členom MOV sa stal v roku 1991 (ako 37-ročný), onedlho na to už bol členom exekutívy tejto organizácie a v roku 2000 viceprezidentom. V závratnej kariére mu pomohla aj priazeň vtedajšieho šéfa MOV Juana Antonia Samarancha. S posilnenou pozíciou vyšiel z korupčného škandálu, ktorý otriasol MOV v súvislosti s voľbou Salt Lake City za dejisko ZOH 2002. Nemec si získal uznanie za svoj krízový manažment. Zdalo by sa, že Bach má takmer bezchybný kádrový profil. Lenže jeho kritici si to nemyslia.
Vytýkajú mu napríklad úzke prepojenie na šejka Ahmada Al-Fahada AlSabaha, kuvajtského ministra národnej bezpečnosti a kontroverzného člena MOV. Bývalý šéf Organizácie krajín vyvážajúcich ropu sa k Bachovej podpore otvorene hlási. Bach je predsedom Nemeckoarabskej obchodnej komory a s Kuvajtom udržiava čulé obchodné vzťahy. Keď v roku 2008 čelila korupčnému škandálu nemecká spoločnosť Siemens, novinár a Bachov kritik Jens Weinreich poukázal na to, že športový funkcionár bral od energetického giganta štedré odmeny ako lobista, ktorý mal využiť svoje dobré kontakty v krajinách Perzského zálivu, aby pritiahol do spoločnosti investorov.
Bach však obvinenia odmietol a zdôraznil, že striktne oddeľuje svoju prácu v MOV od svojho súkromia a obchodných vzťahov. „Má olympijskú DNA zloženú z mixu medailí, moci, peňazí a zároveň spoľahlivosti,“ napísal o ňom denník Frankfurter Rundschau.
Po dvanástich rokoch vo funkcii skončil v utorok Belgičan Jacques Rogge. Za šéfa MOV ho zvolili v roku 2001 v Moskve. Ortopéd a bývalý úspešný jachtár doviedol v prvých turbulentných rokoch svojho pôsobenia MOV do pokojných vôd. Za jeho éry vzrástla prestíž i výška bankového konta organizácie. Aj vďaka lukratívnej zmluve o predaji televíznych a vysielacích práv americkej spoločnosti NBC je momentálne v rezervnom fonde 900 miliónov dolárov, pred desiatimi rokmi mal MOV finančnú rezervu vo výške 100 miliónov dolárov.
Uznanie si Belgičan získal aj nulovou toleranciou v otázke dopingu. Počet dopingových skúšok počas hier sa zdvojnásobil na päťtisíc, testovanie sa zdokonalilo. „Nemôžeme byť naivní. Boj proti dopingu nikdy nevyhráme, ale som presvedčený, že podvádzať už ťažšie, ako keď som nastúpil do funkcie,“ uviedol pre BBC.
Podľa kritikov mal Rogge pred OH 2008 v Pekingu vyvinúť väčší tlak na Čínu pre dodržiavanie ľudských práv, alebo v poslednom čase razantnejšie diskutovať s Rusmi o zákone proti homosexuálnej propagande. Ale bol vraj príliš mäkký. „Sme športová a nie politická organizácia. Máme hodnoty, ktoré sme pripravení obhajovať. Nemali by sme však vstúpiť na pole politiky,“ reagoval 71-ročný Belgičan.