Po Jakubovi Grigarovi sa vrátili na Slovensko aj zostávajúci dvaja medailisti z Tokia – zlatá strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a strieborný golfista Rory Sabbatini.
„Sme radi, že všetci traja sú už doma. Verím, že nebudú poslední a tento týždeň sa k nim s cenným kovom ešte niekto pridá,“ zaželal si šéf Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel na slávnostnej tlačovej konferencii v Šamoríne.
Dávame do pozornosti OH Tokio 2020: pozrite si kompletný program
Obľúbené raňajky
Hlavná pozornosť sa upierala na čerstvú olympijskú šampiónku. Rehák Štefečeková ovládla súťaž trapistiek vo veľkom štýle.
Najskôr v kvalifikácii vytvorila svetový rekord, keď trafila všetkých 125 holubov. Vo finále jej vzdorovala najmä Američanka Browningová, ale rodáčka z Nitry ukázala pevné nervy i presnú ruku a získala vytúžené zlato.
Pridala ho do zbierky k dvom strieborným medailám, ktoré získala v Pekingu 2008 a Londýne 2012. Tokijské zlato má pre ňu špeciálnu hodnotu – získala ho už ako dvojnásobná mama.
Čítajte viac Šampiónka dospela. Niečo z teba bude, pochválil som ju
„Doma by ma vítali s láskou, aj keby som prišla bez cenného kovu. To bola moja výhoda v porovnaní so súperkami. Som rada, že som svojich chlapcov potešila aj týmto spôsobom,“ vravela mama Nathana a Noaha.
Synovia jej držali palce na diaľku a nechýbali ani na viedenskom letisku, kam priletela v pondelok. Priznala, že doma ju čakali tradičné, všetkými v rodine obľúbené raňajky.
"Na letisku som bola nervóznejšia ako počas olympijskej súťaže. Vedela som, že za posuvnými dverami ma čakajú moji najbližší, nemohla som sa ich dočkať.
Dlhšie rozhovory o zážitkoch sme ešte nestihli, ale aj na to bude čas. Dnešné ráno som odštartovala tradičnými párkami a už som vedela, že som doma," smiala sa dobre naladená strelkyňa.
Svetový rekord a olympijské zlato je kombinácia, o ktorej sníva každý športovec. Rehák Štefečeková dáva oba úspechy na rovnakú úroveň.
„Dosiahla som krásne spojenie jedného s druhým. Tým, že som vybojovala svetový rekord, som splnila jeden z cieľov. Finále už potom bola samostatná súťaž, začínalo sa od nuly. Nemala som očakávania, vlastne iba jediné – chcela som medailu. Nie zlatú, hocijakú. Napokon to vypálilo najlepšie, ako mohlo,“ tešila sa.
Hoci v januári oslávi 38. narodeniny, do športového dôchodku sa nechystá. Olympiáda v Paríži je na programe o tri roky a elitná trapistka by nerada na nej chýbala.
„Umenie nie je vyhrať, umenie je zostať na vrchole. Teším sa, že napriek môjmu veku, predsa len patrím medzi staršie pretekárky, stále dokážem byť konkurenciou pre mladšie súperky. Vek nehrá rolu, skúsenosti áno. Aj v Tokiu to zahralo v môj prospech,“ dodala.
Jedinečná skúsenosť
Od Rehák Štefečekovej sa medaila očakávala, od Sabbatiniho vôbec. Navyše po troch štvrtinách súťaže figuroval až v druhej desiatke a úspech bol v nedohľadne.
Rodák z juhoafrického Durbanu, ktorý obdržal slovenské občianstvo v roku 2018, si všetko vynahradil v posledný deň. Zásluhou skvelého výkonu utvoril rekord ihriska, čo mu napokon stačilo na zisk striebra.
„Pred posledným dňom som zaostával za súpermi a už ani sám som neveril, že by z toho mohla byť medaila. Ale aj golf je iba šport a dejú sa v ňom neuveriteľné veci. Mne sa jedna taká podarila. V záverečnom kole som trafil takmer každý úder presne takým spôsobom, akým som chcel,“ opísal záver turnaja.
Vo veku 45 rokov bol najstarším slovenským športovcom v Tokiu. Slováci sa opäť ukázali ako družný národ a naturalizovaného cudzinca zobrali medzi seba.
„Tokio bola skúsenosť, na ktorú nezabudnem do konca života. Pred odchodom do Japonska som nevedel, čo mám od turnaja očakávať. Veľmi mi pomohli zvyšní členovia slovenskej výpravy. Vzali ma medzi seba, cítil som sa medzi nimi vítaný. Aj vďaka nim sa mi neskôr podaril medailový úspech,“ vravel Sabbatini.
Čítajte viac Za všetkým hľadaj ženu. Sabbatini zarobil 35 miliónov, zažiaril v Tokiu
Pomohla mu k nemu aj rodinná pohoda. Na tokijskom greene ho v pozícii pomocníka, tzv. caddieho sprevádzala manželka Martina. Zobrali sa v roku 2014.
„Rory sa tesne pred olympiádou rozišiel s caddiem, s ktorým spolupracoval tri roky. Z dôvodu prísnych akreditačných kritérií sme už nemohli doplniť do tímu ďalšiu osobu a tak pozícia "nosiča palíc“ prischla mne.
Bola to úžasná skúsenosť aj napriek tomu, že som musela po celý čas nosiť 25-kilogramový vak. Z cenného kovu mám obrovskú radosť. Pred olympiádou sme o ňom snívali, teraz je realitou," vyznala sa Sabbatini-Štofaníková.
Sabbatini: Nie som rasista
Strieborný medailista z olympijského turnaja sa po návrate na Slovensko vyjadril aj k medializovanej téme, ktorá ho spájala s podporou rasistickej organizácie Afrikaner Weerstandsbeweging.
Dôkazom malo byť golfistovo tetovanie na ľavej ruke, ktoré sa podobá na logo neonacistickej skupiny z JAR.
"Dôrazne odmietam akúkoľvek spojitosť s rasizmom. Vždy som si užíval cestovanie po svete, spoznávanie nových kultúr a ľudí z celého sveta. Rešpektujem všetky rasy, náboženstvá či vierovyznania. Môj príchod na Slovensko mal byť časom osláv a radosti, namiesto toho musím vyvracať tieto absurdné obvinenia.
Tetovania mne a mojej manželke urobil umelec z troch písmen LLL (love, laughter, loyalty – láska, smiech, vernosť, pozn.). Je to znak nášho manželského sľubu a akákoľvek podobnosť so znakmi odporných rasistov je len náhoda," uviedol Sabbatini.