Tokio 2020 však ponúkne svetu aj kus inovácie – štvoricu športov, v ktorých tým najlepším zavesia olympijské zlato na krk premiérovo.
Majstri šikmej steny
Foto: SITA/AP, Jae C. Hong
Rýchlosť, šikovnosť, vynaliezavosť. A tiež silné prsty. To sú základné atribúty toho, aby ste uspeli v športovom lezení – športe, ktorý sa stáva čoraz populárnejším. Pod olympijskými kruhmi sa predstaví štyridsať najlepších lezcov – dvadsať v mužskej, rovnaký počet v ženskej kategórii. Súperiť budú v troch disciplínach – lezení na rýchlosť, obtiažnosť a tzv. boulderingu.
Pri rýchlostnom lezení sa dvaja pretekári škriabu súbežne na pätnásť metrov vysokú stenu. Princíp je jednoduchý: kto je hore prvý, vyhráva. Najlepší sa dostanú na vrchol aj do siedmich sekúnd.
Pri lezení na obtiažnosť sa hodnotí, do akej výšky sa športovec dostal. Bouldering je lezenie bez lana na stene so strmými prevismi. Ide v ňom o počet dosiahnutých zón a bodov.
Každý z lezcov absolvuje všetky tri disciplíny, najúspešnejších osem postúpi do finále. V ňom na nich čaká to isté. Lezec s najvyšším celkovým skóre sa stáva víťazom.
Zaujímavosť: lezecké topánky sú také pevné, že sa v nich športovcom skrútia prsty na nohách. Lepšie sa tak udržia na stene.
Páni trikov na kolieskach
Foto: SITA/AP, Keith Birmingham
Dôvod, prečo zaradiť do olympijského programu skejtbording, bol jasný – pritiahnuť k najväčšiemu športovému sviatku mladých.
V Tokiu budú triky na doske s kolieskami predvádzať osemdesiati najlepší – po štyridsať medzi mužmi i ženami – v dvoch disciplínach. Prvou je park, druhou street.
V parku je dejiskom zápolení akýsi bazén. V ňom skejtbordisti predvádzajú triky, na ne využívajú strmé steny. Do rytmu im hrá obľúbená hudba.
Pri streete si športovci pomáhajú najrozličnejšími prekážkami – triky skúšajú na zábradliach, schodoch, obrubníkoch, lavičkách či stenách. To všetko v stanovenom časovom limite.
V oboch disciplínach ich rozhodcovia hodnotia podľa náročnosti trikov, ale aj originality.
Zaujímavosť: Japonci patria k hlavným favoritom medzi skejtbordistami. Podľa trénera Daisuke Hayakawu však väčšina jeho krajanov považuje tento šport len za aktivitu pre neposedné deti.
Frajeri na doske
Foto: SITA/AP, Keith Birmingham
Zaťatá päsť s palcom a malíčkom nahor. Asi ste toto gesto už videli. Volá sa shaka a je – okrem iného – aj pozdravom vo svete surfingu. Znamená – všetko je v poriadku.
Po prvý raz bude možno viditeľnejšie aj v Tokiu, kde sa predstaví po dvadsať najlepších mužov a žien na doske.
Súťaže v surfovaní sa uskutočnia na pláži Tsurigasaki – približne sto kilometrov od olympijského štadióna. Počas polhodinového časového limitu sa každý zo surferov pokúsi zachytiť čo najviac vĺn, zarátajú sa mu však iba dve s najvyšším skóre. Päťčlenná porota hodnotí napríklad stupeň náročnosti, inovácie či rýchlosť.
Súťaž prebehne vylučovacím spôsobom – až po finále, z ktorého vzíde premiérový olympijský šampión v surfovaní.
Zaujímavosť: Presný termín súťaží neexistuje – pohybuje sa v rozmedzí od 25. júla do 1. augusta. Dôvodom je, aby surferi súťažili v čo najlepších podmienkach, keďže prírodné vlny sú nevyspytateľné.
Pocta pre Japoncov
Foto: BERND THISSEN / AFP / Profimedia
Okinawa – ostrov, kde sa narodilo jedno z napopulárnejších bojových umení – karate. V Tokiu sa v ňom popasuje o najcennejšie kovy osemdesiat športovcov – šesťdesiat v kumite, dvadsať v kata.
Kata, čo v preklade znamená tvar, model, je disciplína, v ktorej karatisti súperia sólo. Rozhodcovia ich hodnotia na základe vopred schválených choreografických útočných i obranných pohybov – kopov či úderov.
Pri kumite ide o klasický vzájomný súboj. Ten trvá tri minúty. Súperi získavajú na základe použitej techniky body. Kto ich má po časovom limite viac, víťazí.
Zaujímavosť: Španielsky multimedailista zo svetových a európskych šampionátov Damian Quintero bol leteckým inžinierom. Keď sa dozvedel, že karate sa stalo olympijským športom, profesiu ihneď zanechal a začal sa venovať karate na plný úväzok.