Zuzana Rehák Štefečeková bude aj v Tokiu patriť medzi hlavné slovenské nádeje na medailu. Elitná strelkyňa, ktorá figuruje v trape medzi absolútnou svetovou špičkou, vycestovala do Japonska v uvoľnenej nálade.
"Nepociťujem žiadny tlak. Ak má niekto odo mňa očakávania, ešte mi ich nepovedal.
Na medaily nemyslím. Mám jedinú ambíciu – aby som odišla z Tokia spokojná sama so sebou," vraví dvojnásobná olympijská medailistka (Peking 2008, Londýn 2012).
Ako v počítačovej hre
Po vlaňajšej sezóne, počas ktorej sa konali len jedny preteky Svetového pohára a hrozilo zrušenie olympiády, už ani neverila, že najväčší športový sviatok sa uskutoční.
"Vravela som si, že pokiaľ nebudem sedieť v lietadle, neuverím, že idem na olympiádu.
Tieto hry budú zadosťučinením pre športovcov po roku čakania a všetkom, čím si svet prešiel a stále prechádza.
Je to svetlo na konci tunela, že svet sa opäť obracia na správnu stranu," domnieva sa rodáčka z Nitry.
Čítajte viac Dokedy ešte? V medailovej prognóze zaradili medzi Slovákov aj SlovincovPrísny covidový protokol, neustále testovanie, sterilné podmienky. Najlepšia slovenská strelkyňa si uvedomuje, že tokijské podujatie sa bude od predchádzajúcich výrazne líšiť.
"Bude to zvláštna olympiáda. Mám za sebou štarty v Pekingu a Londýne, viem to porovnať. Podľa informácií, ktoré sme dostali, aj dianie v olympijskej dedine bude odlišné.
Stoly v jedálni sú oddelené plexisklom, porcie jedla hermeticky uzavreté. Duch podujatia, spoznávanie športovcov či vymieňanie si olympijských odznakov bude výrazne oklieštené.
Najviac ma mrzí, že sa nedostanem na iné športoviská a nepozriem si krajanov v akcii," smúti.
V Tokiu sa predstaví v dvoch disciplínach – v trape žien a v miešanej súťaži s Erikom Vargom.
So strelnicou Asaka, ktorú organizátori použili aj počas OH 1964, nemá žiadne skúsenosti.
"Videli sme ju len na obrázku. Prvé dojmy sú zmiešané a poviem rovno: verím, že tam budem súťažiť prvý a poslednýkrát.
Všade inde sú prírodné podmienky – podklad i pozadie. Ale na tokijskej strelnici je natiahnutý sivý koberec, aj pozadie má takú farbu.
Vyzerá to tam ako v počítačovej hre. Podmienky však budú pre všetkých rovnaké, čiže je zbytočné sa tým zaoberať," vysvetľuje.
Papierové postele
Hlavný rozdiel v porovnaní s Pekingom a Londýnom pre ňu bude fakt, že v Tokiu sa predstaví ako dvojnásobná mamička. K staršiemu synovi Nathanovi pred rokom a pol pribudol Noah.
Deti s ňou odmalička chodili na sústredenia či súťaže, ale do Japonska vzhľadom na celosvetovú situáciu ísť nemôžu.
Čítajte viac Martikán predsa len odletel do Tokia. Pomôže výprave susedovPostará sa o nich otec, ktorého čaká odlet do Japonska po manželkinom návrate. Martin Rehák bude členom výpravy Slovenského paralympijského tímu, kde pôsobí ako covid manažér.
"Vtipkovali sme, že si vymeníme deti na letisku. Chlapci to vydržia, ja bez nich tiež. Už sú zvyknutí, najmä starší Nathan. Noah to zatiaľ ešte tak nevníma.
Skôr si myslím, že zažijú väčší šok, keď dva týždne bude preč z domu ich otec," vraví s úsmevom 37-ročná športovkyňa.
Niektoré mamičky účasť v Tokiu odmietli, pretože dvojtýždňový pobyt bez ratolestí je pre ne pridlhý.
Patrí medzi ne aj americká tenisová superhviezda Serena Williamsová. Rehák Štefečeková urobila rozhodnutie už skôr.
"Miestenky do Tokia som vybojovala ešte predtým, ako som otehotnela s Noahom. Už dlhšie sme boli nastavení, že pôjdem.
Manžel išiel na materskú a ja som sa mohla pripravovať na olympiádu," pokračuje.
Jej polovička od nej bude žiadať aj referencie v súvislosti s ubytovaním. Japonskí organizátori si totiž pre účastníkov Hier pripravili špecialitu – ekologické postele s kartónovým rámom.
Podľa generálneho manažéra olympijskej dediny Takašiho Kitadžimu sú pevnejšie ako drevené a majú nosnosť do 200 kilogramov.
"Som s tým v pohode, ale uvidíme, ako na nej bude spať manžel s jeho 110 kilami.
Keď som mu hovorila o papierových rámoch, zmohol sa na jediné: ‚To nemyslíš vážne?!‘," smiala sa Rehák Štefečeková predtým, ako v nedeľu nabrala smer Tokio.
V ženskom trape sa predstaví 29. júla, zmiešaná súťaž je na programe o dva dni neskôr.