„V slovenskom drese síce neštartujem často, ale zato na najvýznamnejších podujatiach – na majstrovstvách sveta a olympijskych hrách,“ zdôraznil 26-ročný Žilinčan. Včera absolvoval prvý tréning na okruhu v Deodore, kde sa uskutočnia v nedeľu preteky horských cyklistov cross country.
Ako sa vám páči okruh, na ktorom budete súťažiť?
Ešte sa len chystám na prvý tréning. Zatiaľ som ho videl len na videu. Som zvedavý na trať, ako vyzerá v skutočnosti. Múdrejší budem po tréningu.
Čo vám ukázalo aspoň video?
Vyzerá to tak, že trať je celkom rýchla, najmä ak nebude pršať. Po štarte je pomerne široká, niekoľkokrát sa aj rozdeľuje a cyklista si môže vybrať, či pôjde doprava alebo doľava. Sú tam aj dva-tri technické úseky, možno povedú cez nejaké skaly.
Do Ria ste pricestovali z Park City v americkom Utahu, kde ste absolvovali sústredenie po Tour de France. Ako ste s ním spokojný?
Po Tour som potreboval trochu vypustiť a zároveň sa aj pripraviť na olympijské preteky. Išiel som do prostredia, ktoré výborne poznám. Je to veľmi dobré miesto na tréning na horskom bicykli. Je tam veľa dobrých terénov, technických zjazdov.
V rámci prípravy ste vyhrali aj dvoje pretekov…
To by som radšej ani nespomínal, boli to len lokálne preteky, ktoré sa uskutočnili neďaleko, preto som sa na ne prihlásil. Myslím si, že je lepšie štartovať aspoň na nejakých pretekoch ako na žiadnych. Konkurencia bola slabá. Vzhľadom na moje časové možnosti sa nedala lepšia príprava vymyslieť. Nemal som možnosť porovnať sa so súpermi, ktorí ma čakajú v Riu na olympiáde. Takže ani neviem, čo môžem dosiahnuť. Dám však do toho všetko.
Vy ste sa už pokúsili štartovať na olympiáde v Londýne v cross country, ale vtedy to nevyšlo. Čo vás láka na tomto odvetví cyklistiky?
Je to pre mňa niečo špeciálne. Na horskom bicykli som ako dieťa začínal, získal som aj úspechy. Som rád za túto olympijskú možnosť, ktorú mi dalo Slovensko. Na ceste som vybojoval titul majstra sveta a ak by sa mi niečo podobné podarilo v budúcnosti zopakovať na olympiáde – či už na ceste alebo v teréne – to by bola vec, ktorá by prebila zlatú medailu zo šampionátu. Ak nezajazdím teraz dobre, aspoň nazbieram skúsenosti do ďalších rokov.
Špičkoví pretekári z horských bicyklov sa na vás už tešia. Ako ich vnímate vy? Máte prehľad o konkurencii?
Preteky horských cyklistov nemám šancu príliš sledovať. Možno niekedy v televízii, ale je ťažké z nej niečo odkukať, keď nežijem v prostredí, v ktorom oni, nesúťažím s nimi. Navzájom o sebe veľa nevieme. Vrátil som sa na horský bicykel po siedmich rokoch a som vlastne nováčik.
Kombinovať v takom krátkom čase cestu a terén je náročné. V čom vidíte vy hlavný problém? Na čo ste sa zamerali v krátkej príprave pred príchodom do Ria?
Mám veľa natrénované a najazdené, už len preto, že som absolvoval Tour de France. Horská cyklistika sa nedá porovnať s cestnou. Najväčší rozdiel aj pre laika je, že kým na ceste trvá súťaž päť-šesť hodín, v teréne hodinu a pol a ide sa nadoraz od štartu do cieľa. Je to viac technické. O taktike veľa neviem. Možno sa budem držať za niekým a sledovať, či neurobí chybu. Dôležitá je aj zmena tempa. Na horskom bicykli má človek stále záťaž, či ide do kopca alebo z neho, nedokáže si ani na chvíľu oddýchnuť.
V olympijskej súťaži na ceste bojoval o zlato už v úvode programu v Riu aj váš tímový kolega a kamarát Rafal Majka. Mali ste možnosť sledovať jeho výkon?
Nesledoval som tieto preteky, súťažil som vtedy na podujatí v Amerike. V cyklistike platí, že nie vždy najlepší vyhrá, tak to bolo aj v Riu. Niečo som videl zo záznamu a aj z rozprávania iných viem, že superformu mal Nibali, ale mal aj smolu, spadol. Rafa bol sám vpredu, potom ho v závere dostihli. Je pekné mať medailu z olympiády, Rafa získal bronz, ale mohol mať aj zlato. Taká vec človeka zamrzí.
Potvrdili tieto preteky vaše rozhodnutie? Máte pocit, že ste si vybrali správne súťaž v cross country?
Rozhodol som sa už v januári, keď som navštívil Rio, že preteky na ceste neabsolvujem. Okruh bol pre typ jazdca, aký som ja, priveľmi náročný. Bola to jednoznačne trať šitá pre najlepších vrchárov.
Vyhral však Van Avermaet a ten do tejto kategórie nepatrí…
Olympijské preteky sú aj o šťastí, pretože nik nemá za sebou silný tím, v ktorom býva spravidla osem ľudí. Na OH štartujú v jednom družstve maximálne piati jazdci, ale to je málo, aby ukontrolovali 250 kilometrov. Ak teraz bude niekto vravieť, že tam bol Van Avermaet a ja som mohol byť vpredu tiež, to nemusí byť pravda, lebo nik nevie, ako by sa vyvíjali preteky, ak by som štartoval v pelotóne. Teraz môžeme o všetkom už len teoretizovať, ale keby Nibali nespadol, príde vedúca trojica do cieľa. Ak by som získal na olympiáde medailu, to by som bral, ale ak by som skončil štvrtý, piaty či šiesty, taký výsledok by nemal pre mňa cenu.
Toto platí aj o pretekoch v cross country?
Na horských bicykloch to beriem inak, tie sú teraz len mojou záľubou. Je to pre mňa výnimočná situácia, ide o jediné preteky v sezóne, ktoré môžem ísť bez tlaku, ale pritom sú vo svojej kategórii najväčšie na svete v tomto roku. Na olympiáde majú pre mňa väčší význam ako cestné.
Na aký výsledok si trúfate? S čím budete spokojný?
To neviem odhadnúť. Určite nemám čo stratiť. Ak zajazdím dobre, budem spokojný, ak nie, tak mi nezostane iné, len sa s tým zmieriť.
Na štarte budete stáť v poslednej línii. Aká veľká nevýhoda to bude a aká trať vám najviac v teréne sedí?
Dá sa zvládnuť všetko, ale ja nie som kúzelník. Všetko sa uvidí v nedeľu. Sotva môžem hovoriť, aká trať mi vyhovuje a aká nie, keď som sedem rokov neštartoval v pretekoch s profíkmi. V nedeľu po pretekoch vám poviem, či mi trať vyhovovala…
V čom vidíte plus horskej cyklistiky v porovnaní s cestnou?
Každý je iný, každý ma radšej niečo iné. Ja osobne sa na cestnej cyklistike nudím. Aj keď som v nej získal nejaké úspechy a chcem v nej naďalej pokračovať. Nevidím v nej úplné uspokojenie, človek ide cestné preteky päť hodín a potom prehrá o centimeter a ani nie preto, že je horší, ale že mal niekto v závere viac šťastia. Na ceste vládne trochu nespravodlivosť, pretože nie vždy vyhrá najlepší. Horáky sú viac o záľube, o riskovaní, schopnosti vyberať si správnu líniu v zjazde. Je to skrátka niečo úplne iné, akoby ste porovnávali parašutizmus so surfovaním.
Nie všetci športovci bývajú v Olympijskej dedine. Aký bol váš dôvod usadiť sa inde?
Rozhodol som sa tak aj kvôli tímu Specialized, ktorý tu má skupinu mechanikov a všetci bývajú tam, kde som aj ja. Chcem sa pripravovať medzi horskými cyklistami. V Londýne som býval v dedine, bolo tam veľa ľudí a veľa rušivých momentov. Som takto zvyknutý, aj keď som na sústredení, mám svoj apartmán, dám si tam raňajky, nemusím chodiť do jedálne. Rozhodol som sa pre iné ubytovanie z osobných dôvodov, aby som sa lepšie pripravil na nedeľu.
Sledovali ste doterajšie výkony a výsledky Slovákov v Riu a sú úspechy niektorých z nich aj pre vás motiváciou pred štartom?
Okolo mňa je stále nejaký rozruch, neviem niekedy, čo mám skôr robiť. Ospravedlňujem sa, že som to nestačil sledovať, až po príchode som sa dozvedel o niektorých výborných výsledkoch. Potešilo ma to, aj pre Slovensko je to super. Mňa teraz zaujíma, ako olympiádu uzavrieme…