V čase olympiády Rio opeknelo
„Ale to, že som sa tam vybral, nebola náhoda, chcel som sa o Slovensku niečo dozvedieť,“ vraví. „Je to zaujímavý nápad, ktorý sa na veľkých podujatiach ujal. Tematické domy rôznych krajín sú pre drvivú väčšinu domáceho obyvateľstva jedinečnou príležitosťou spoznať aspoň trochu iné krajiny, ich kultúru, vidieť na fotografiách či videách ich prírodu, dokonca ochutnať ich nejakú špecialitu,“ vysvetľuje 59-ročný Henrique z Ria de Janeiro.
Dodáva, že v Slovenskom dome sa mu páčilo. Čo najviac? „Predsa halušky,“ vyslovuje slovo v slovenčine a smeje sa.
Vysokoškolský pedagóg sa domnieva, že olympiáda v jeho meste prináša viac plusov.
„Trošku sa vybudovali a opekneli niektoré časti mesta, ktoré už chátrali. Rio sa stalo stredobodom pozornosti celého sveta, ak zvládneme také obrovské podujatie, posilní to aj sebavedomie nášho národa a bude to pozitívna reklama pre mesto. Možno to k nám priláka ďalších turistov,“ uvažuje nahlas profesor Albagli. Zo športového pohľadu ho teší, že olympijský sviatok spopularizuje aj menej známe športy, získajú si väčšiu podporu.
Samozrejme, vidí aj tienistejšie stránky tohto projektu. „Momentálne u nás vládne zložitá ekonomická situácia, všetci sa stretávame s nedostatkom financií a olympiáda ich zhltne množstvo. Veľmi by sme ich potrebovali v zdravotníctve, školstve, na investície do bezpečnosti,“ pokračuje.
Aj pre neho bolo doteraz najcitlivejším i najpôsobivejším zážitkom víťazstvo Rafaely Silvovej, brazílskej džudistky, ktorá pochádza z chudobnej favely Cidade de Deus.
„To je mimoriadne pozitívna vec. Špeciálne preto, že naša zlatá džudistka vyrástla v chudobe a nemala utvorené ideálne podmienky na prípravu. To je motivácia, príklad aj pre ďalšie menej finančne dotované osoby, talenty, nielen zo športového prostredia,“ vysvetlil.
Množstvo peňazí vzala korupcia
Akiste nikoho neprekvapí, že Rafaela nadchla aj Helena Carneirová, pretože aj ona je džudistka, nositeľka najvyššieho čierneho opasku.
„Na olympiáde si cením, že na tomto grandióznom podujatí si môžeme v praxi ešte vždy overiť existujúcu solidaritu národov. Moji priatelia i ja veríme, že aj ostatní obyvatelia Ria cítia túto nesmiernu energiu z podujatia, je jeho súčasťou. Vytrvalosť a cieľavedomosť športovcov je obdivuhodná, inšpiruje nás všetkých,“ vysvetľuje 25-ročná Helena, ktorá pracuje ako dizajnérka. Krajina, Rio i organizátori si podľa nej v týchto dňoch testujú svoje sily, či zvládnu toto veľkolepé a komplexné podujatie. Pripomína aj iný významný fakt.
„Musím tiež pripustiť, že v prípravách sa účtovali nesmierne nadsadené sumy na výstavbu rôznych objektov, na ich vybavenie. Naši politici žiadali oveľa viac, ako bolo nevyhnutné. Oceňujem, že aj veľké spoločnosti, ktoré sa podieľali na týchto negatívnych javoch, vyšetrujú teraz štátne úrady. Žiaľ, veľkú časť peňazí už nezískame späť. Korupcia sa stala v čase príprav olympijských hier viditeľnejšou a aj silne kritizovanou mnohými ľuďmi,“ približuje mladá žena.
Aj jej olympiáda umožnila spoznávať nielen iných športovcov, ale aj kultúru iných krajín. „Je to jedinečná príležitosť,“ dopĺňa a za jedno z posolstiev Hier v Riu považuje tiež nevyhnutnosť chrániť prírodné krásy a bohatstvo planéty. „Tak ako na olympiáde dokážu zástupcovia vyše dvesto krajín spolu bez problémov žiť, tak z tejto sily cítim aj odhodlanie, aby sa všetci zapojili do tejto ochrany,“ vraví Helena Carneirová.