Doprava je pravidelne jedným z kardinálnych problémov každej olympiády. V Riu sa drvivá väčšina súťaží odvíja v jednom meste, ale žije v ňom minimálne sedem miliónov obyvateľov a keď chcete precestovať z jedného konca na druhý, na to potrebujete malú dovolenku.
Niekoré športoviská sú vzdialené od seba aj zopár desiatok kilometrov a keď chytíte dopravnú špičku, zápchu, alebo inú pohromu, máte po olympijskom zážitku.
V Riu je 33 olympijských športovísk a k tomu patrí množstvo ďalších olympijských stredísk, hotelov, ubytovní po celom širokom okolí. Pospájať ich navzájom v dočasnom účelovom dopravnom pavúku je fuška. Popri tradičnej verejnej doprave sú v plnom nasadení tisíce ďalších autobusov a áut so špeciálnym označením.
Návštevníci sa v tomto Babylone len s problémami orientujú, ale horšie je, že to platí aj o tých, ktorí ich majú správne navigovať. Ochota im nikdy nechýba a pokojne vás vyšikujú presne opačným smerom. A pol dňa je v ťahu. Choďte určite naľavo, tam je zástavka vášho autobusu… Alebo počkajte, radšej doprava…
Aby som však Brazílčanom, ktorí majú na všetko čas, nekrivdil. Nech by bola olympiáda kdekoľvek, problém dopravy by dal zabrať všetkým. Kto niekedy vymyslí dokonalý systém, ktorý bude fungovať a všetci s ním budú spokojní, zaslúži si navrhnúť na Nobelovu cenu.