Jej lídrom je skúsený Erik Vlček (34), ktorého čaká piaty štart na olympiáde, čím sa zaradí do skupiny slovenských rekordérov. Okrem štvorkajaku bude sedieť v lodi aj s Jurajom Tarrom v K2. Ich súťaž sa začne už v stredu.
V Riu ste od pondelka minulého týždňa. Už ste si zvykli na jazero, kde na vás čaká vrchol sezóny?
Samozrejme, chodili sme sem každý deň. Predpoludním sme mali tréning na vode a popoludní v dedine na suchu, išli sme si zacvičiť, zabehať. V nedeľu sme si dali prvý deň voľno.
V Riu ste boli aj na predolympijskej regate pred necelým rokom. Zmenilo sa niečo na jazere?
Zmenilo sa viac vecí. Je to tu dobudované, dráhy sú precíznejšie natiahnuté, pribudli ochranné bariéry, tribúny. Minulý rok to bolo len testovacie podujatie. Vidieť, že olympiáda je už v plnom prúde, všetko je maximálne zabezpečené. Pravda, nezmenili sa poveternostné podmienky. Vlani v septembri boli veľmi podobné, vietor bol takisto nevyspytateľný, ako je tentoraz. S tým sme rátali. Pred nami tu súťažili veslári, na rovnakej trati budeme súťažiť aj my. Len s tým rozdielom, že oni mali dvojkilometrovú trať so šiestimi dráhami, my sa trochu stlačíme, na kilometrovej trati nám pripravia osem dráh.
Čo hovoríte na jazero a vodu?
Prostredie je veľmi pekné a mám pocit, že sa zlepšila aj kvalita vody, je čistejšia, priezračnejšia, všetko je v poriadku.
Práve na vodu sa zniesla pred časom kritika, hovorilo sa o jej veľkom znečistení…
Vlani tu bolo ešte pomerne dosť trávy a voda mala nádych do hneda. Teraz som už trávu nevidel a aj kvalita vody sa zlepšila.
Čo najviac ovplyvní výkony kanoistov?
Určite poveternostné podmienky. Nie je jedno, či vietor fúka spredu, zozadu, z boku. Štartové pole je veľmi vyrovnané. Všetky lode sa môžu vo finále zmestiť do jednej-dvoch sekúnd. Takže o úspechu či neúspechu rozhodnú detaily.
Ste spokojný s doterajšou prípravou v Riu?
Docestovali sme v optimálnom predstihu. Už máme všetko vyskúšané. Vieme, koľko trvá cesta autobusom, s čím musíme rátať, kde sa stravovať. Zabezpečili sme si aj jeden apartmán blízko dráhy. Tam by sme mohli prespať pred pretekmi, aby sme nemuseli zbytočne skoro vstávať a potom dlho cestovať.
Máte zlé skúsenosti s dopravou?
Len raz sa nám stalo, že s nami išli motospojky, ktoré zastavovali premávku, vtedy nám trvala cesta autom 45 minút. Ale rovnakú cestu sme absolvovali už aj za hodinu a pol. Rozdiely môžu byť výrazné.
Využijete teda apartmán?
Plánujeme to, presťahujeme si tam všetky veci, ktoré potrebujeme na preteky a noc pred nimi strávime tam. Ušetríme veľa času. Ešte som v byte nebol, nevidel som, v akom je stave. Viem iba, že je to apartmán pre sedem osôb, v pohode sa do neho zmestíme.
Zatiaľ bývate v olympijskej dedine. Ako sa vám pozdáva?
Na nič sa nesťažujem. Nie je to luxus, ale spať sa tam dá a vyberieme si aj stravu. Možno po dvoch týždňoch už trochu omrzí, ale vždy sa to dá skombinovať, keď má človek fantáziu.
Ste skúsený pretekár. Stúpa aj vaša nervozita?
Sme dobre pripravení, ale uvedomujeme si, že sme na olympijských hrách, na výnimočnom podujatí. Viem, že nervozita bude tesne pred štartom stúpať. U mňa sa prejavuje v nejakých fázach, pozriem sa na rozpis, začnem o ňom rozmýšľať, som trochu nervóznejší. Potom si však poviem, že už si nič nenavyberáme a dôležité je, že máme dobre natrénované.
Cítite formu?
Áno, voda sa mi zdá ľahká, jazdí sa mi veľmi dobre, až som z toho prekvapený. Skôr mám obavy, aby mi forma neodišla, aby som ju udržal. To bude kľúč k úspechu. Verím, že zostanem v pohode. Robíme pre to všetko.
Čaká sa od vás veľa. Najmä štvorkajak je veľká medailová nádej Slovenska. Cítite tlak?
Zatiaľ nie, nepripúšťame si ho. Vieme, že patríme medzi favoritov i to, že máme na medailu a verejnosť ju od nás čaká. Je to v našich rukách, verím, že to zvládneme. Urobíme maximum, čo bude v našich silách. A pokiaľ to nevyjde, je to šport, musíme to rešpektovať. Zažil som už aj takú situáciu. Život pôjde ďalej, máme v tíme dvoch mladých chlapcov, tí majú pred sebou ešte veľa. Ja s Ďurom Tarrom už asi nie.
Beriete Rio ako rozlúčku s olympiádami?
Chcem si olympiádu užiť ako predtým Londýn. Už vtedy som si myslel, že to bude moja posledná olympiáda. Preto o tom, čo príde po Riu, neuvažujem. Na také vyhlásenia je času dosť. Človek nikdy nevie, čo sa ešte stane. Ale už musím rátať aj s tým, že sa blíži koniec kariéry.
Máte pred štartom nejaké obavy?
Ani nie. Možno len trochu z toho, aby nám neuletela forma, aby sa prípadne niekto nezranil. Podľa mňa je to teraz dobre nastavené, ideme správnym smerom. Cítime sa dobre a máme ešte k dispozícii nejaký deň, aby sme všetko doladili. Teraz už musíme dávať na všetko pozor a maximálne sa sústrediť na to, čo na nás čaká.
Ako využívate voľný čas v olympijskej dedine?
Sledujeme v televízii súťaže. Bavilo nás plávanie, teraz sa rozbehla atletika. Keď sa dalo, sledovali sme slovenských športovcov. Osobne sme ešte neboli na nijakých súťažiach, všetko je ďaleko, takže sme nechceli strácať čas a energiu cestovaním, ani v nedeľu, ktorú sme mali voľnejšiu. Prešli sme sa len v dedine a kúpili nejaké suveníry.