Blahoželal im šéf MOV i najväčšia legenda
Keď noví olympijskí šampióni so svojím trénerom vyskočili na breh, čakali ich prví prominetní gratulanti na suchu: šéf Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach s legendárnym francúzskym vodným slalomárom Tonym Estanguetom, päťnásobným olympijským víťazom a veľkým rivalom slovenského šampióna Michala Martikána. Na hlavu slovenských bratrancov sa sypali slová chvály. Športový svet sa poklonil ich majstrovstvu.
Keď po dlhých ôsmich rokoch znela nad olympijským kanálom slovenská hymna a slovenská vlajka stúpala najvyššie, zlatí deblkanoisti mysleli na svoje rodiny.
„Mali sme ťažký rok a rodina bola mojou oporou. Náročný program, ktorý sme absolvovali, nám nedovolil, aby sme boli viac spolu. Preto sme teraz boli myšlienkami s nimi,“ približoval Ladislav. „Myslel som na rodičov, lebo oni nám dali všetko,“ dodával Peter.
Tesne po pretekoch len ťažko lovili slová, aby vyjadrili, čo cítia. „Zatiaľ nám to ani naplno nedochádza, ale verím, že to príde a že si to ešte užijeme. Nevieme opísať naše pocity, ale vyhrať olympiádu je niečo fantastické.“
Foto: SITA, Martin Medňanský
Myšlienkami boli doma, tisíce kilometrov od Ria de Janeiro. Odmalička spolu jazdili pod Troma korunami na Pieninách v Spišskej Starej Vsi a teraz vraveli o tom, čo sa asi deje u nich. „Ďakujeme všetkým, čo sa na našom triumfe podieľali. Každému z našich trénerov, ktorí nás viedli, patrí tiež kúsok medaily. A aj našim skvelým fanúšikom. Nevieme si ani predstaviť, ako to naši oslávia, ale bude to určite niečo perfektné.“
Najlepšia jazda ich života
Keď Škantárovci skočia do lode, uvažujú i robia rovnako. V Riu ukázali úžasnú zlatú harmóniu. Semifinálová jazda im síce nevyšla úplne podľa predstáv, ale to ich nevykoľajilo. „V semifinále nám išlo najmä o postup. Bola to jazda na istotu, nechceli sme urobiť nijakú veľkú chybu. Vypadávala síce len jedna loď, ale mohlo sa stať čokoľvek,“ vysvetľoval Ladislav.
Aj Peter dodal, že bolo hlavné, aby sa dostali pohodlne do najlepšej desiatky. „Vedeli sme, že fúka vietor a najmä hneď po dojazde do cieľa semifinále nám bolo jasné, ktoré pasáže sme pobabrali. Okolo bránky 7 a 8 nám to úplne nevyšlo, povedali sme si, že na to si musíme dať pozor.“
Situáciu vyhodnotili správne. O necelé dve hodiny prišla najlepšia jazda ich života. Pustili sa dolu kanálom za olympijskym zlatom.
„Zvládli sme už spolu veľa výborných jázd. Olympijskú sme si super načasovali. Po semifinále sme vedeli, že môžeme ísť rýchlejšie. Hneď ako sme si sadli do lode, už počas prvých záberov som cítil, že sila v pádlach je, že to bude dobré,“ tvrdil Ladislav.
Keď prešli cieľom, polovica súperov mala ešte súťaž pred sebou. „Videl som náš čas a vravel som si, že medaila by z toho mohla byť. A pri troche šťastia aj zlatá,“ dodal.
Život v tieni skvelých Hochschornerovcov
Najprv si ešte museli odtrpieť trochu napätia. Do cieľa sa rútila dolu kanálom v poradí desiata, nemecká loď a na poslednom medzičase mala pred nimi náskok.
„Bolo to napínavé, ale v rovnakom úseku mali náskok aj Česi a Briti, lenže my sme veľmi rýchlo zvládli záverečnú časť trate, vedeli sme, že ju aj oni budú musieť prejsť rovnako rýchlo. Keď opúšťali poslednú bránku, verili sme, že to bude síce veľmi tesné, ale budeme rýchlejší,“ popisoval Peter chvíle čakania v cieli.
Foto: Reuters, IVAN ALVARADO
V tréningu sa stretli s Čechmi i Britmi, ukázali sa vo výbornom svetle, boli rýchli. „Česi išli fantasticky aj finále, ale stala sa im osudná pravá protivoda. Taký je šport. Niekedy to vyjde, niekedy nie. Cením si, že my sme sa dokázali skoncentrovať. Dôležité bolo podať maximálny výkon s chladnou hlavou. Ale ak chce niekto vyhrať olympiádu, musí zvoliť aj jazdu na hrane rizika, to sa nám podarilo.“
Obaja sa už vekom dávno prehupli cez tridsiatku a mnohí na ich mieste by sa možno na kanoistiku už vykašľali. Celý čas žili v tieni bratov Hochschornerovcov. Šance na olympiádu im unikali medzi prstami jedna za druhou, najmä na londýnsku už-už siahali, ale opäť sa museli uspokojiť s úlohou náhradníka.
„Nikdy nám nezišlo na um, že skončíme. Každý úspech i neúspech nás posúval dopredu. Tento šport nás baví, robíme to s veľkou radosťou. Bolo to ťažké, lebo Hochschornerovci sa z každej olympiády vracali s medailou. Boli sme veľmi trpezliví, olympiádu sme si vysnívali a potom aj zlato. Ani na chvíľu sme nemali pocit, že to nemá význam, práve naopak, vždy sme našli motiváciu a cieľ,“ približujú dlhé roky čakania na veľký úspech.
Bolo Rio ich poslednou olympiádou?
Peter neskrýva, že v súboji s Hochschornerovcami mali motiváciu navyše, pretože preteky v C2 by mali z programu budúcej olympiády vypadnúť. Už nebolo na čo čakať. Pre nich platilo: teraz alebo nikdy. To bola jedna z vecí, čo ich hnala dopredu.
„Chceli sme sa síce dostať na každú olympiádu, aj predtým to bolo úplne rovnaké, ale Hochšíci jazdili vynikajúco, nebolo jednoduché s nimi súperiť. Mali sezóny, keď vyhrávali absolútne všetko a my sme neboli na takej úrovni ako oni. Zostávajú legendami a som rád, že sme ich mohli napodobniť a nadviazať na ich úspechy.“
Foto: SITA, Martin Medňanský
Trojnásobní olympijskí víťazi Hochschornerovci, ktorých v priamom boji o účasť na olympiáde konečne zdolali, boli pre nich inšpiráciou i v záverečnej príprave. Peter si pred odchodom pozrel všetky tri ich zlaté olympijské jazdy. „Vravel som si dôležité zásady. Ísť na preteky s chladnou hlavou a nerobiť chyby.“
Ladislav si cení, že ustáli tlak v príprave i pretekoch. „Bolo to psychicky náročné. Už nie sme najmladší a je to asi naša posledná olympiáda. Toto všetko sme si uvedomovali, mali sme to v hlavách.“
Zatiaľ nie je jasné, či sa ešte ukážu pod piatimi kruhmi a budú o štyri roky obhajovať zlato v Tokiu. Vek nehrá úplne hlavnú úlohu. O ich účasti môžu rozhodnúť aj iní.
„Nie sme ešte takí starí, o tom, či zostane C2 na olympiáde, ešte nie je definitívne rozhodnuté. Verím, že sa to zmení a táto nádherná kategória nevypadne, pretože je podľa mňa najzaujímavejšia aj pre divákov. Sú v nej dvaja ľudia, ktorí sa musia zhodnúť, je to náročné a vyžaduje si to veľkú drinu. Ale stojí za to,“ uzavrel Peter.