„Bola to možnosť dostať sa doma čo najbližšie k olympijskému dianiu. A porovnať to s tým, čo som zažil v Atlante,“ približuje svoju motiváciu 46-ročný Fabiano.
V Česku sa stal kontroverzným novinárom
Novinárčinu vyštudoval v USA a odtiaľ zamieril v roku 1997 do Česka. „Neviem ani presne povedať, prečo. Nemal som nijaký špeciálny dôvod. A predsa som v Česku zostal dlhých šestnásť rokov,“ počíta Brazílčan. Domov sa vrátil pred troma rokmi, keď mu ochorela mama a potrebovala jeho pomoc.
V Česku sa uplatnil ako novinár, pôsobil vo viacerých médiách i na riadiacich postoch. A dobre pozná i Slovensko. „Chodil som k vám často, poznám niektoré vaše mestá. Samozrejme, Bratislavu, Tatry, ale veľmi sa mi páčilo v Nitre, akiste aj preto, lebo tam som si našiel viacerých kamarátov, často som ich navštevoval,“ vysvetľuje Fabiano.
V Česku sa ako novinár podieľal aj na odhaľovaní rôznych káuz a netrvalo dlho a s jeho menom sa spájal automaticky prívlastok – kontroverzný novinár.
„Spočiatku som bol populárny, ale začal som písať aj kriticky o českej realite i o českej povahe. Často to boli drobnosti, ale domáci kritiku neprijímali ľahko. Stával som sa nepohodlným, začali ma posielať do Brazílie, aby som si kritizoval doma. S tým som nesúhlasil. Každý má právo vravieť, čo si myslí, v tomto hranice neexistujú. Pracoval som v Česku, odvádzal riadne dane, mal som právo vyjadriť aj svoj názor,“ pokračuje.
Po dvoch rokoch sa naučil jazyk a postupne sa v ňom zdokonaľoval. Osvojil si ho natoľko, že musel dlhšie hovoriť, aby domáci zistil, že je cudzinec.
„Chcel som sa naučiť češtinu čo najlepšie, lebo nedokážem niekde žiť, kde dobre nerozumiem. Kritické názory som vyjadroval až v čase, keď som v Česku pôsobil desať rokov. Predtým boli moje vyjadrenia skôr veľmi pozitívne, ako je všetko v krajine výborné. To stále platí, inak by som tam taký dlhý čas nezostal. Až postupne som ako novinár upozornil na nejaké nedostatky. Je to ako v manželstve, spočiatku človek chyby a problémy prehliada, až neskôr mu niektoré začnú prekážať.“
Olympijská nálada sa rýchlo zmenila
Ako vyznieva porovnanie dvoch olympiád, ktoré zažil? „V Atlante všetko fungovalo. Spoločná je veľká ochota. Tá je pre Brazílčanov typická. Problém nastane, ak sa v Riu obrátite na organizátora s problémom, chcete informáciu a on nepozná odpoveď. Nechce sklamať, tak radšej klame, niečo si vymyslí, potom vzniká veľa nedorozumení,“ približuje rodák z Porto Alegre. Olympiáda v Riu nie je ešte ani vo svojej polovici, ale priznáva, že podľa neho nie sú mnohé veci dobre pripravené a vznikajú aj zbytočné problémy. Súvisí to s brazílskou povahou.
„Tu robia ľudia všetko na poslednú chvíľu a potom improvizujú, prináša to dosť chýb, ktoré byť vôbec nemuseli. Brazílčania nedokážu plánovať dlhšie dopredu a ak áno, potom to nedodržujú. Zle sú rozmiestnené informačné tabule, tento systém nefunguje. Niektoré veci boli prehnané, napríklad zvýrazňovanie nebezpečenstva vírusu Zika, strašenie vznikom svetovej epidémie. Ja komárov takmer nevidím, nepoznám ani nikoho z môjho širokého okolia, kto by riešil podobný problém.“ Podľa neho sa v brazílskej spoločnosti zmenila olympijská nálada. Ešte zopár dní pred štartom Hier bolo 67 percent ľudí proti nim. Obrat nastal po slávnostnom otvorení.
„Brazílčania mali pocit, že otvorenie bolo pekné, že nadchlo i svet, že to bola dobrá reklama. Celú krajinu to pozitívne naladilo. Posledné prieskumy ukázali, že v súčasnosti až vyše 80 percent populácie olympiádu podporuje. Dva nezávislé prieskumy ukázali podobné čísla.“
To, že olympiáda zmení alebo výrazne pomôže ekonomike, je podľa neho len mýtus. „Ekonomika sa nezmení. To platilo aj o Barcelone či Atlante, je to to isté. Olympiáda prinesie Riu niektoré plusy, zlepšenie dopravy, infraštruktúry, nejaké nové cesty, linku metra. Neviem, či pomôže turistickému ruchu. Sú tu stovky novinárov, štábov a odrazu vykresľujú Rio aj inak, ukazuju zblízka favely, píšu a hovoria, že okradli turistov, teda negatívne i pravdivé veci, to najmä nerozhodných turistov, skôr odradí,“ domnieva sa.
Zlodej ho okradol a odviezol domov
Vyvracia aj mýty o favele, nie je to priestor, kde sa len okráda, prepadáva a vraždí, žijú tam bežní ľudia, ktorí chodia denne do práce.
„Veľa negatívneho prinášajú drogy. Je tam kriminalita, existuje v celej Južnej Amerike, pretože tu vládne chudoba. Mne sa stalo jediný raz, že ma okradli, bola to moja chyba, bol som na zlom mieste a ešte v zlom čase. Chlapec mi vzal mobil, hodinky, peniaze a keď mi bral topánky, spýtal som sa ho, ako teraz pôjdem domov. A kde bývate? spýtal sa. Mám tu neďaleko motorku, odveziem vás. Po ceste sme si podebatovali, všetko si nechal a vyhodil ma pred domom,“ popisuje absurdnú situáciu.
Momentálne pripravuje nový projekt, chce založiť webovú stránku Made in favela, kde budú informácie o živote z týchto častí miest, bude predstavovať aj nadaných ľudí z rôznych oblastí, športu, kultúry a podobne. „Pod každým takýmto článkom bude odkaz, aby prípadný sponzor takýto talent podporil. Vo favelách je množstvo šikovných, talentovaných ľudí, ktorí žijú v ťažkých podmienkach,“ približuje.
Takou je aj dvadsaťštyriročná džudistka Rafaela Silvová, ktorá nadchla celú Brazíliu, keď získala na začiatku týždňa prvú brazílsku medailu z Ria. Práve ona pochádza a stále žije v jednej z najznámejších faviel, ktorú paradoxne volajú Cidade de Deus (Mesto boha).
„Sám som odmalička džudista, nositeľom najcennejšieho, čierneho pásu a nadchol ma jej príbeh, ťažký osud a fantastický úspech. Neopustila favelu, žije v jednej z najchudobnejších a najnebezpečnejších častí Ria. Celá favela je na ňu pyšná a už niekoľko dní sa tam nepretržite oslavuje. Aj ja som na Rafaelu hrdý, to všetko ma len utvrdilo v tom, že takýmto ľuďom treba pomáhať. Dúfam, že k tomu v najbližších rokoch prispejem aj ja,“ zdôraznil Fabiano Golgo.