Napríklad, že Novak Djokovič vo finále Wimbledonu neprehráva. Že tajbrejk v dôležitom zápase sa nevolá „tajbrejkovič“. Alebo že keď grandslamové finále dospeje do piateho setu, môžete trofej postaviť priamo k jeho lavičke.
Alcaraz sa so všetkými nástrahami popasoval vďaka srbskej lekcii, ktorú dostal pred mesiacom v Paríži.
Pripomeňme, že v semifinále Roland Garros sa po dvoch setoch zvíjal v kŕčoch. Zápas neustál mentálne. Dovolíme si tvrdiť, že nebyť tej prehry, dnes by sa v Londýne neradoval.
Španiel sa učí, stačila mu jedna príučka. Hoci len nedávno oslávil 20. narodeniny, z tenisovej abecedy ovláda prakticky všetko.
Okrem toho má aj štipku Federerovej elegancie, poriadny kus Nadalovej sily a niečo z Djokovičovej hlavy. V nedeľu akoby si ju nasadil.
A čo znamená táto prehra pre 36-ročného Djokoviča?
Nie je veľa rekordov, ktoré ešte neprekonal. Motivácia sa preto – a pochopiteľne – v určitom okamihu stane dôležitou otázkou. Možno mu finálová porážka napokon pomôže.
Výzva bojovať proti Alcarazovi ho môže v najbližších pár rokoch nadchnúť. Počnúc blížiacim sa US Open.

V nedeľu to bol veľký wimbledonský zápas, ktorý potvrdil, že šampión aj naďalej rozdeľuje tenisovú verejnosť. A preto dovoľte dve dobré správy na záver. Prvá poteší Djokovičových „hejterov“, druhá jeho fanúšikov.
- Zdá sa, že s jeho dominanciou je to nahnuté a žiadny ďalší grandslam už nebude samozrejmosťou.
- Nebojte, jeho rekord v počte titulov z turnajov veľkej štvorky (23) vo vašom živote nik neprekoná.
Djokovičovi vyrástol veľký súper. A to je zasa skvelá správa pre tenis.