Hokejový šampionát je vrtkavý. Po troch zápasoch sme hráčov priam nosili na rukách, prišiel však duel s Kazachstanom, ktorý všetko pokazil.
Stačila jedna tretina, vlastne len štyri minúty a podľa nich budeme hodnotiť celý tento turnaj. To, že Slovensko tento rok nepostúpilo na MS do štvrťfinále, je neúspech.
Z počiatočných obáv sa vykľula istota. To, na čo sme sa spoliehali, zlyhalo. Extraligoví brankári príjemne prekvapili, obrancovia si svoje zastali, azda len od Šimona Nemca sme tentokrát čakali viac.

Zadrhol sa však útok. Nenašiel sa v ňom kaliber typu „pekinský Slafkovský“, ktorý by strhol celý tím. Najlepším strelcom bol Richard Pánik – muž, ktorý striedal momenty nezáujmu so zábleskami geniality.
Škoda, že si pušný prach šetril až na outsiderov.
Nebyť posledného zápasu, Slováci by nedali ani v jednom dueli viac ako tri góly. Jediný do siete Slovinska je priam hokejový unikát. Žiaľ, chýbal odhodlaný kanonier.
Šampionátové play off bolo blízko. Naozaj stačilo málo a dnes by sme sa na všetko pozerali inak.
Pravdu si však treba vravieť za každých okolností – bez Ruska a Bieloruska je postupová latka nastavená pomerne nízko a ani tú nedokázali Slováci preskočiť.
Ktovie, azda o rok. S Craigom Ramsayom alebo bez neho. Z kanadského veterána tento rok v Rige sršala ohromná únava. Možno je to signál, že je čas nechať ho ísť. A postaviť sa na vlastné.
Veď taký bol aj prvotný zámer, nie? Mal nás učiť, nie vodiť za ruku. Svoju misiu naplnil.