Púť futbalistov Slovana v Lige majstrov sa skončila neslávne. Po minulotýždňovom optimizme v Budapešti prišla v stredu doma krutá realita.
Slovenský i maďarský majster ukázali svoj aktuálny výkonnostný strop. Rozdiel bol badateľný.
Z viac ako 180 minút, ktoré obe mužstvá proti sebe odohrali, by Slovan nazbieral možno polčas, v ktorom bol lepší ako súper. Na drámu to stačí, na postup nie.
Kým vonku sa vyvaroval chýb a bol strelecky efektívny, doma vyššie nastavenú latku podliezol. Dva inkasované góly od Ferencvárosu v rozpätí 11 minút prvého polčasu prehodili misky váh.
Špekulanti by oponovali, že chýbal kúsok šťastia. Napríklad: keby Barseghjan v prvom dejstve netrafil brvno alebo namiesto kľučky navyše radšej vypálil na bránku.
Zrejme zabudli na prvý zápas s Ferencvárosom aj na odvetu s Dynamom Batumi. Pravda, bez naklonenej šťasteny sa cez kvalitnejšieho súpera dostanete len ťažko. Lenže Slovan si z jej čaše nabral po okraj už predtým.
Hoci výsledok 1:4 je hrozivý, Slovan sa zlepšuje. V istých fázach zatlačil súpera, ktorý tri roky po sebe hral v skupinovej fáze Ligy majstrov či Európskej ligy.
To sa počíta, ale na elitu je to málo.
O týždeň Slovan poletí do Pirea. Olympiakos bude ešte väčšia výzva. Belasí sa musia z maďarskej facky pozbierať. Navyše bez štvorice hráčov, ktorá by zrejme nastúpila v základnej zostave.
Skúsenosti, mentálna sila i osobnosť trénera Weissa – ktorý však takticky nezvládol odvetu s Fradi – pomohli Slovanu postaviť sa na nohy po vlažnom vstupe do domácej i európskej jesene.
Teraz sa o to musí pokúsiť znova a ešte aj pridať vo výkonoch. Ak sa mu to nepodarí, vyradí ho Olympiakos rovnako ľahko ako vlani.
Zhodnotenie zápasu športovým redaktorom Michalom Gavroňom si vypočujte aj v podcaste denníka Pravda:
Čítajte viac Maďari riešia plexisklo či „sieť pre opice“. Aký transparent zakázala UEFA?