Niečo podobné už v aktuálnej sezóne zažili v Slovane. Poslali k vode mladého Kozáka pred dôležitým zápasom v Kuopiu a tím vyletel z pohára. Nikde však nie je napísané, že s Kozákom by to zvládol. Všetci mohli diskutovať, či by s ním boli belasí na severe úspešnejší.
Slovákov teraz čakajú Severní Íri a trochu identická situácia. Nový tréner má zariadiť postup. V hre je však nepomerne viac. Účasť na majstrovstvách Európy.
Reprezentanti túto jeseň odohrajú osem zápasov. Na rovinu. Liga národov zatiaľ nemá veľkú tradíciu, váhu, mnohí ju stále považujú za zbytočnú a umelú súťaž.
Je síce prijateľnejšia – najmä finančne – ako prípravné zápasy, ale pre slovenský futbal sú rozhodujúce dve stretnutia, ktoré musí zvládnuť. Prvý s Írskom má úspešne za sebou.
To, čo sa dialo v ostatných zápasoch, vyvolávalo oprávnené obavy. Mužstvo išlo z kopca a vynorila sa otázka, či tréneri sú ešte schopní pád zastaviť. Úlohu s Írskom splnili, ale aj s trochou šťastia.
Hapal sa mohol cítiť ako maratónec, ktorého stiahli z trate na 39. kilometri, tesne pred cieľom, lebo sa zdalo, že už mu dochádzajú sily a možno do cieľa ani nedobehne.
Tarkovič sa chopí vesla v úplne inej situácii, ako keď stál po Kozákovom boku alebo v zápase so Švédskom, v ktorom zaskakoval. Vtedy bol tím konsolidovanejší, kompaktnejší, kompletnejší. Preberá zodpovednosť v zložitej situácii. Nastala neštandardná situácia, na akú si národný tím nepamätá.
Či by Hapal splnil úlohu alebo nie, sa už nedozvieme, môžeme o tom pochybovať a špekulovať. Či risk, ktorý podstupuje zväz i Tarkovič, prinesie zisk, bude jasné už o tri týždne.