Prečo pozeráš päťhodinovú etapu, keď sa vždy rozhodne na konci, pýta sa manželka a ťahá ma na rodinnú dovolenku k moru.
Podobný problém má zrejme viacero fanúšikov cyklistiky, ktorí v lete holdujú ikonickej Tour de France. Bojujú s pokušením vyraziť za slnkom, ale napokon aj tak zostanú prikovaní k obrazovkám.
Prečo?
Aj pre momenty, aké ponúkla kľúčová etapa na tohtoročnej Starej dáme.
Slovinský súboj Roglič vs. Pogačar priniesol strhujúcu šou. Bývalý skokan na lyžiach neuniesol psychický tlak a nohy ho prestali počúvať v najnevhodnejšom momente.
Vykrútený v sedle, zle nasadená helma, utrápený výraz… Na Rogliča v sobotu nebol pekný pohľad. Kontrast s letiacim Tadejom Pogačarom bol ohromný.
Jeden z najlepších výkonov v histórii Tour – ak nie vôbec najlepší, žasol legendárny Lance Armstrong. A nebol sám.
Časovka je etapou pravdy. Žiadni domestici či tímové vláčiky. Len jazdec proti chronometru, bez akejkoľvek pomoci. Pogačar sa nezľakol a sfúkol konkurenciu.
V pondelok oslávi 22. narodeniny. Darčekov pod Víťazným oblúkom dostane v nedeľu večer viac, ako si dokáže obliecť – žlté, bodkované i biele tričko z najslávnejších pretekov na svete.
To nedokázal nikto. Ani Hinault, Merckx či Indurain.
Cyklistika vie byť krásna i krutá.
O druhom tvrdení sa presvedčil Roglič, to prvé zdupľovala v sobotu večer moja svokra. Úžasný zážitok, veľmi som mu priala, aby sa mu to podarilo, vravela s nadšením.
Nie je sama, Pogačar uchvátil viacerých. Prišiel, videl a zvíťazil.
Zaslúžene.