Už roky sleduje, ako sa zo slovenskej kométy postupne stala hviezda, ktorá ako jediná v slalome naháňa stálicu z Ameriky. Má na tom výrazný podpis. Spoločne s buldodžou povahou Vlhovej.
Keď pred dvomi rokmi získala v St. Moritzi striebro v tímovej súťaži s reprezentačnými kolegami, začalo sa o nej hovoriť ako o novej krvi v paralelnom slalome. Silový prejav v kratučkej lyžiarskej lotérii je jej esom, na ktorý súperky len ťažko hľadajú silné karty.
Nepodarilo sa im to aj napriek tomu, že Vlhová vyhrala dve kvalifikačné jazdy a ďalších šesť v hlavnom programe na jednej nohe. Druhá bola zapálená, boľavá a potrebovala obstreky.
Ešte v piatok to s jej štartom v najsilnejšej disciplíne nevyzeralo dobre. O necelých 48 hodín je líderkou v boji o historický prvý malý glóbus v šprinte na dvoch lyžiarskych slalomových dráhach.
Ťažko povedať, aké myšlienkové procesy sa odohrávali v mysli Vlhovej i jej tímu pred štartom. Až čas ukáže, čo bolo jazýčkom na váhach pri rozhodovaní, že sa Liptáčka naň postaví.
Možno to bol len vnútorný pocit. Do úvahy prichádza aj Vlhovej nezlomnosť a sila. Vonkajšia i vnútorná. Ktovie, možno chcela svojmu koučovi ukázať, že na to má. A naplniť jeho slová, že je šampiónka.